Klimatológ Pavel Matejovič pre TASR doplnil, že to, či bude tohtoročné leto na Slovensku teplejšie ako vlaňajšie, sa nedá teraz predpovedať.
El Niňo je prirodzene sa vyskytujúce oceánsko-atmosférické kmitanie spojené s otepľovaním povrchu vody v rovníkovej oblasti Tichého oceánu. Vyskytuje sa v priemere každé dva až sedem rokov. Jeho epizódy zvyčajne trvajú deväť až 12 mesiacov. Najvýraznejšie sa naposledy vyskytol v rokoch 2015 a 2016.
Nadnormálne vysoká teplota nad oceánmi
„Počas obdobia máj až júl 2023 existuje momentálne 60-percentná šanca na prechod z ENSO-neutrálneho stavu do stavu El Niňo, a táto pravdepodobnosť sa zvýši na približne 70 percent v období jún až august a na 80 percent v období júl až september,” priblížili meteorológovia s tým, že to vyplýva z aktualizovanej prognózy Svetovej meteorologickej organizácie.
Nad oceánmi očakávajú odborníci v najbližších mesiacoch nadnormálne vysokú teplotu povrchovej vrstvy vody. To pravdepodobne prispeje k nadnormálnym teplotám vzduchu nad rozsiahlymi časťami kontinentov.
„Kladné teplotné anomálie sa očakávajú bez výnimky vo všetkých oblastiach na severnej a južnej pologuli,” uviedli. Matejovič v tejto súvislosti poukazuje, že výraznejší vplyv na podnebie má v súčasnosti klimatická zmena.
Máme sa El Niňa báť aj na Slovensku?
Tá spôsobuje oveľa výraznejšie zvyšovanie teploty. „Aj v jej dôsledku sa u nás pravidelne vyskytujú nadnormálne teplé letá s vlnami horúčav. Tak tomu bolo aj v ostatných rokoch. Je teda predpoklad, že aj toto leto bude teplotne nadnormálne bez ohľadu na uvedený klimatický fenomén,” skonštatoval.
Vplyv na globálnu teplotu sa zvyčajne podľa SHMÚ prejaví až v roku po vrcholení javu El Niňo. Preto bude pravdepodobne najzreteľnejší v roku 2024. Vedecko-technický pracovník pre numerickú meteorológiu Jozef Pecho povedal, že potenciálny vplyv El Niňa na leto v tomto roku bude minimálny, prípadne žiadny.
Zvlášť to platí o regióne strednej Európy. „Priame prejavy El Niňo na charakter počasia v Európe zatiaľ nie sú dostatočne preskúmané, avšak objavili sa v súvislosti s výskytom chladnejších zím v severnej Európe a miernejších a na atmosférické zrážky málo bohatých zím v oblasti Stredomoria,” poznamenal.