Už v roku 2013 americký Národný úrad pre oceány a atmosféru (NOAA) oznámil, že koncentrácie oxidu uhličitého (CO2) v atmosfére po prvýkrát od pliocénnej éry pred približne tromi miliónmi rokov dosiahli 400 častíc na milión (ppm).
Pre lepšiu predstavu, „nadbytok oxidu uhličitého“ v našej atmosfére za následok zvýšenie globálnej priemernej teploty o 1,5 až 2 °C do roku 2030. To výrazne ovplyvní ekologické systémy na celom svete vrátane vymierania druhov, sucha, požiarov, extrémneho počasia a neúrody, píše Universe Today.
Dvojica dôležitých satelitov
Okrem samotného obmedzovania emisií si tieto zmeny vyžadujú stratégie na zmiernenie a adaptáciu a monitorovanie klímy. To je účelom misií NASA Orbiting Carbon Observatory (OCO) 2 a 3, dvojice satelitov, ktoré uskutočňujú vesmírne pozorovania CO2 v zemskej atmosfére, aby sme my na povrchu lepšie porozumeli charakteristikám klimatických zmien.
Výskum viedol Ray Nassar, vedúci výskumník z Environment and Climate Change Canada (ECCC) a mimoriadny profesor na University of Toronto (UofT). Pridali sa k nemu výskumníci z ECCC, UofT, Colorado State University a NASA Jet Propulsion Laboratory (JPL).
Dokument, ktorý popisuje ich zistenia, bol uverejnený 28. októbra 2022 v magazíne Frontiers in Remote Sensing. Ich zistenia ukazujú, že pozorovania z vesmíru možno použiť aj na sledovanie zmien emisií CO2 v lokálnom meradle.
Najväčší zdroj emisií neďaleko Slovenska
Na základe údajov získaných v rokoch 2017 až 2022 výskumný tím analyzoval zdroj najväčšieho najväčšieho producenta emisií v Európe. Je ním uhoľná elektráreň Belchatów v Poľsku. Tá sa nachádza len niečo vyše 200 kilometrov vzdušnou čiarou od hraníc Slovenska, 240 kilometrov od Žiliny a 390 kilometrov od Bratislavy.
Elektráreň Belchatów je v prevádzke od roku 1988 a zostane podľa poľskej vlády otvorená do konca roku 2036. V súčasnosti ide o najväčšiu uhoľnú elektráreň na svete s udávaným výkonom 5 102 megawattov.
Využíva hnedé uhlie, ktoré zvyčajne produkuje vyššie emisie na megawatt ako čierne uhlie. Veľké zariadenia, ako sú elektrárne a ropné rafinérie, tvoria približne polovicu celosvetových emisií uhlíka z fosílnych palív.
Príjemne prekvapení vedci
Treba však dodať, že ani jeden satelit nebol pôvodne navrhnutý na zisťovanie emisií zo špecifických jednotlivých zariadení, ako je Belchatów. V tlačovej správe NASA vedec projektu misie Abhishek Chatterjee vysvetlil, čo spôsobilo, že ich výsledky boli „príjemným prekvapením“ a ako sa on a jeho kolegovia tešia na budúce výskumné príležitosti.
„Ako komunita zdokonaľujeme nástroje a techniky, aby sme z údajov dokázali extrahovať viac informácií, než sme pôvodne plánovali. Učíme sa, že v skutočnosti dokážeme o antropogénnych emisiách porozumieť oveľa viac, než sme predtým očakávali.“
Tieto a ďalšie snahy o monitorovanie zmeny klímy a emisií CO2 v reálnom čase sa ukážu ako neoceniteľné pre snahy o zmiernenie a adaptáciu.
