Zvykli sme si na to, že sme jediní ľudia, ktorí kráčajú po tejto prekrásnej modrej planéte. Hoci ostatné druhy rodu homo vyhynuli, nie je to tak dávno, čo v rôznych končinách Zeme žili. Vďaka práci vedcov sa o nich postupne dozvedáme stále nové vzrušujúce informácie.
Dlho stratený bratranec
O našich príbuzných Denisovanoch sme dlho nevedeli, že spolu s nami kedysi dávno kráčali po rovnakých cestičkách. Písal sa rok 2010, kedy sa to nadobro zmenilo. Médiá zaplavila správa, že vedci objavili nový vyhynutý ľudský druh. Pomenovali ho podľa jaskyne Denisova v pohorí Altaj na Sibíri. Tam totiž objavili fragment prstovej kosti mladej ženy.
Túto jaskyňu obývali novodobí ľudia a Neandertálci. Preto sa vedci najprv domnievali, že ide o fragment Neandertálca. Mitochondriálna DNA (mtDNA) kosti prstu na ich prekvapenie ukázala, že je geneticky odlišná od Neandertálcov aj moderných ľudí. Analýza DNA extrahovanej z denisovanských fosílií ďalej naznačila, že kedysi mohli byť rozšírení v kontinentálnej Ázii, na ostrovoch juhovýchodnej Ázie a Oceánii, a odhalila, že najmenej dve odlišné skupiny Denisovanov sa krížili s predkami moderných ľudí.
Postupne odkrývajú mozaiku
Denisovania pre nás stále ostávajú záhadou. Doteraz bolo objavených iba 6 fosílií. Päť z nich bolo v jaskyni Denisova a jeden bol nájdený na svätom mieste v Číne.
Aktuálne vedci odhalili ďalšie tri fosílie, opäť v jaskyni Denisova. Sú čriepkom k tomu, aby sme pochopili, ako tento náš príbuzný žil. Svoje zistenia vedci publikovali vo vedeckom časopise Nature Ecology & Evolution.
Skúmali 3 791 kostných úlomkov zo sibírskej jaskyne. Hľadali v nich proteíny, o ktorých vedeli, že „patria“ Denisovanom.
Denisova Cave is an amazing place to visit let alone work and discover its ancient inhabitants. Their names and faces we’ll never know but their proteomes & genomes will be sequenced and teach us about ourselves. Free access to our latest paper here https://t.co/dYOPZTNNus pic.twitter.com/jE8GG1OTh8
— Katerina Douka (@Katerina__Douka) November 25, 2021
Najstaršie kosti Denisovanov
Vedci odhadujú, že novonájdené kosti majú asi 200-tisíc rokov, čo z nich robí najstaršie známe kosti Denisovanov, aké sa kedy našli. Vek doposiaľ najstarších nájdených úlomkov sa odhadoval na 122 000 až 194 000 rokov.
Medzi tisíckami fragmentov identifikovali päť ľudských kostí. Štyri z nich obsahovali dostatok DNA na odhalenie ich identity – jedna patrila Neandrtálcovi a ďalšie tri boli denisovanské. Na základe genetických podobností môžu podľa vedcov dve z týchto fosílií pochádzať od jednej osoby alebo od príbuzných jedincov.
„Boli sme mimoriadne nadšení, že sme medzi najstaršími vrstvami jaskyne identifikovali tri nové denisovanské kosti,“ povedala pre Live Science vedúca autorka štúdie Katerina Douka, archeologička z Viedenskej univerzity v Rakúsku. Dodala, že sa špeciálne zamerali práve na tie vrstvy, v ktorých ešte nikdy neobjavili ľudské fosílie. Ukázalo sa to ako správny krok.
Ako žili?
Vrstva, v ktorej objavili fragmenty z Denisovanov, poskytla vedcom ďalší dôležitý kľúč. Obsahovala totiž množstvo kamenných artefaktov a zvyškov zvierat, ktoré môžu slúžiť ako dôležité archeologické stopy o živote a správaní sa Denisovanov. Predtým sa ich fosílie nachádzali iba vo vrstvách bez takéhoto archeologického materiálu alebo vo vrstvách, ktoré mohli obsahovať aj neandertálsky materiál.
„Je to prvýkrát, čo si môžeme byť istí, že tvorcami archeologických pozostatkov, ktoré sme našli, spojených s ich úlomkami kostí, boli Denisovani," ozrejmila Douka.
Nové zistenia naznačujú, že novonájdení Denisovania žili v čase, keďbola klíma teplá a porovnateľná s dneškom.
Žili v lokalite priaznivej pre ľudský život, ktorá zahŕňala listnaté lesy a otvorené stepi. Zrazené a spálené pozostatky zvierat nájdené v jaskyni naznačujú, že naši príbuzní sa mohli živiť jeleňmi, gazelami, koňmi, bizónmi a nosorožcami.
Kamenné nástroje, ktoré odkryli, sa pravdepodobne používali pri manipulácii s kožou zvierat. Kamene, z ktorých boli vyrobené, pravdepodobne pochádzali z riečneho sedimentu tesne spred vchodu do jaskyne.
Tieto nástroje, objavené spolu s fragmentami nášho bratranca, nemajú v severnej alebo strednej Ázii obdobu. Do istej miery sa však podobajú na predmety nájdené v Izraeli spred 250 000 až 400 000 rokov. Toto obdobie bolo spojené s veľkými posunmi v ľudskej technológii - ako napríklad používanie ohňa.
Neboli jediní
Výskum ďalej hovorí, že Denisovania nemuseli byť, v čase, kedy jaskyňu obývali, jej jedinými „užívateľmi“. Kosti vlkov a divých psov naznačujú, že Denisovania mohli aktívne súťažiť s týmito predátormi o korisť a možno aj o samotnú jaskyňu.
„V súčasnosti náš tím pokračuje v práci jaskyni Denisova a na niekoľkých ďalších ázijských lokalitách. Dúfam, že čoskoro ohlásime nové zaujímavosti,“ uzavrela archeologička.
Ktovie, koľkí naši ďalší súrodenci čakajú na objavenie niekde v útrobách jaskýň alebo hlboko v zamrznutom permafroste niekde na Sibíri...
& based on location & no. of substitutions now dates to ~130-150 ka. D17's mtDNA genome was reconstructed by @Diyendo at a stunning 2,695x coverage and it alights with Neanderthal mtDNA. In fact, despite its minute size, D17 is one of the BEST preserved Neanderthals we have! 2/3 pic.twitter.com/U1dpCEifwG
— Katerina Douka (@Katerina__Douka) November 25, 2021
