Platí to aj v prípade, že sme vystavení nečistému ovzdušiu len vo veľmi malej miere. Vedci na to prišli na základe skúmania 13 887 obyvateľov južného Londýna, ktorí vykazovali prvé prejavy psychických poruchy alebo poruchy nálad.
Vedci sledovali, ako často Londýnčania dochádzali od začiatku merania ku svojmu psychológovi či psychiatrovi. Na základe toho potom usudzovali pravdepodobnú závažnosť ich duševných problémov a porovnávali ich s kvalitou ovzdušia v danej oblasti.
Štúdiu zverejnili na portáli British Journal of Psychiatry. Zistili, že len mierne výraznejšia prítomnosť oxidu dusičitého vo vzduchu viedla k tomu, že ľudia po jednom roku vyhľadávali svojho lekára až o 32 percent viac, ako predtým.
Ľudí, ktorých zdravotné ťažkosti spojené so znečisteným ovzduším dostali do nemocnice, bolo dokonca o osemnásť percent viac! Po siedmich rokoch opäť skúmali správanie tých istých ľudí. A prišli k prekvapivým záverom!
Škodlivé látky z ovzdušia môžu v tele vyvolávať zápaly, ktoré majú vplyv na rozvoj psychických porúch. Podľa vedcov sa závery práce dajú aplikovať na väčšinu miest v rozvinutých krajinách. Menšia prítomnosť škodlivých látok v ovzduší môže znížiť chorobnosť tamojších obyvateľov a zdravotníctvu zas ušetriť desiatky miliónov, podotýkajú autori štúdie.
„Ak predpokladáme kauzalitu, kroky vedúce k tomu, že by ľudia boli menej vystavení znečistenému ovzdušiu, mohli by vylepšiť prognózy v oblasti duševného zdravia a znížiť náklady na zdravotnú starostlivosť,“ uvádzajú autori štúdie.
„Je to dobrá štúdia. Štatistická analýza je všeobecne vhodná a zvyšuje dôveru v to, že medzi znečistením a duševným zdravím existuje aspoň nejaká kauzálna väzba. Vyhnúť sa však znečisteniu nie je, samozrejme, jednoduché. Znížiť jeho mieru v mestách, si vyžaduje rozsiahlu akciu na komunálnej úrovni,“ myslí si profesor Kevin McConway z Open University, ktorý sa však na štúdii nepodieľal.
Depresie a samovraždy neustále stúpajú
Aj ďalšie výskumy naznačujú vplyv prostredia, v ktorom žijeme, na naše psychické zdravie. Horšie ovzdušie podľa vedcov výrazne zvyšuje riziko výskytu depresií a úzkostí a súvisí tiež s nárastom samovrážd. Dospievajúci v regióne so špinavým vzduchom môžu trpieť rôznymi psychickými poruchami.
Navyše, smog podľa vedcov znižuje inteligenciu v obrovskej miere. Podľa trojročnej štúdie vykonanej v Číne, v ktorej testovali ľudí z aritmetiky a jazyka, je človek, ktorý dýcha silne znečistený vzduch oveľa hlúpejší, akoby mu niekto "zobral" rok štúdia. Nekvalitné ovzdušie má vplyv aj na prepuknutie demencie. Svetový výskum, starý dva roky zase ukázal, že znečistený vzduch môže neblaho pôsobiť na každý orgán v tele.
V marci zverejnili rebríček krajín s najšpinavším ovzduším za roky 2019 a 2020. Najhoršie dopadli Bangladéš, Pakistan a India, v tesnom závese za nimi bolo Mongolsko, Afganistan a Omán. Z európskych krajín sa v zozname objavili len Bosna a Hercegovina, Severné Macedónsko, Bulharsko či Čierna Hora.
Idnes.cz patrí do vydavateľstva Mafra, ktoré vlastní aj Brainee.sk
