Jeden hektár nedotknutých tropických lesov v horách uloží približne 150 ton uhlíka. Zodpovedá to množstvo emisií oxidu uhličitého ročne vyprodukovaných pri výrobe elektriny pre stovku domácností. Vyplýva to z medzinárodnej štúdie, na ktorej spolupracovali aj vedci z Česka. Prekvapilo ich, ako rýchlo tieto lesy miznú, uviedli zástupcovia Akadémie vied v tlačovej správe. Na výskume spolupracovali vedci z Botanického ústavu, Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej a Českej poľnohospodárskej univerzity. Štúdiu zverejnil časopis Nature.
Výskum ukázal, že sa v afrických horských lesoch zachytí viac uhlíka než na rovnakej ploche v amazonskom dažďovom pralese. Na rozdiel od iných kontinentov tiež tamojšie horské lesy zachytia rovnaké množstvo uhlíka ako lesy nížinné. Existujúce informácie Medzivládneho panelu pre zmenu klímy, ktorý pôsobí pri OSN, uvádzali, že v horských lesoch sa ukladá len 89 ton uhlíka na hektár. Význam týchto lesov pre zmiernenie klimatických zmien je teda podľa novej štúdie výrazne vyšší. Napriek očakávaniam sú v horských lesoch veľmi vysoké stromy, s priemerom kmeňa cez sedemdesiat centimetrov. A práve tie zachytávajú veľa uhlíka.
„Medzinárodný výskum, pri ktorom sa zmeralo 72-tisíc stromov, sa konal na 44 horských lokalitách v dvanástich afrických štátoch od Guiney po Etiópiu, na juhu potom až po Mozambik. Samotné meranie v horskej lokalite vykonávame tak, že sa vytýči oblasť, v ktorej sa zaznamenáva priemer kmeňa, výška a druh každého stromu. Z týchto údajov možno potom spočítať množstvo uhlíka, ktoré stromy pohlcujú,“ popísal postup Jiří Doležal z Botanického ústavu.
Tím z Česka ku globálnej štúdii podľa Akadémie vied prispel výsledkami pätnásťročného ekologického výskumu v horských oblastiach v Kamerune. „Počas tejto doby sa nám aj vďaka intenzívnej spolupráci medzi českými odbornými inštitúciami podarilo významne prispieť k poznaniu biodiverzity jednej z najmenej prebádaných častí sveta a zhromaždiť unikátne dáta o rastlinách, hmyze a vtákoch západnej Afriky,“ uviedol David Horák z Prírodovedeckej fakulty.
Miroslav Svoboda z Českej poľnohospodárskej univerzity dodal, že štúdia upozorňuje aj na zásadný pokles rozlohy horských lesov. Autori štúdie spočítali, že za posledných dvadsať rokov ubudlo 800-tisíc hektárov lesa, najmä v Demokratickej republike Kongo, Ugande a Etiópii. Viedlo to k uvoľneniu viac ako 450-miliónov ton oxidu uhličitého späť do atmosféry. Pri pokračovaní súčasného tempa odlesňovania príde Afrika do roku 2030 o ďalšieho pol milióna hektárov týchto lesov.
Od roku 2000 podľa vedcov zmizlo v Afrike zhruba päť percent horských lesov, v niektorých krajinách je to cez dvadsať percent. Nielenže zmierňujú zmeny klímy, ale tiež sú lesy biotopom pre mnoho vzácnych a ohrozených druhov živočíchov. Útočisko v nich nachádza napríklad posledná populácia pralesných slonov. Slony tiež roznášajú semená, živiny a spásajú menšie stromy, čím podľa Akadémie vied prispievajú k lepším podmienkam pre ďalší rast vyšších stromov.
V takzvanom Bonnskom dohovore uvoľnila väčšina afrických štátov veľké plochy na obnovu lesov. Vedci však upozorňujú na to, že hoci je zalesňovanie dôležité, mali by sme skôr zabrániť odlesňovaniu.
