Prvý raz od začiatku meteorologických pozorovaní sa stalo, že na Lomnickom štíte počas júla neklesla teplota pod bod mrazu. Ako pre TASR povedal klimatológ Pavel Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu, zápornú teplotu vzduchu tu naposledy zaznamenali 15. júna a potom až 6. a 7. augusta, keď bolo mínus 0,4 resp. – 0,5 stupňa Celzia.
„Aj v takých hladinách atmosféry, ako je Lomnický štít, teda okolo 2600 metrov nad morom, sa prejavuje vzostup teploty vzduchu,“ uviedol Pavel Faško. Ako pripomenul, v júli, hoci je to letný mesiac, býva počasie menej stabilné. Dochádza k ochladeniam, pri ktorých vo vysokohorských polohách teplota vzduchu bežne klesá pod nulu.
Kedy na Lomnickom štíte nemrzlo?
V auguste už je počasie stálejšie. „August bez mrazov sa na Lomnickom štíte od roku 1951 zatiaľ vyskytol štyri razy – v rokoch 1992, 2002 a potom krátko po sebe v rokoch 2018 a 2020, teda v nedávnej minulosti,“ doplnil Faško.
V roku 2018 na Lomnickom štíte nemrzlo od 4. júla do 8. septembra, teda 67 dní. V roku 2020 chýbali mrazy od 18. júla do 25. septembra, teda až 72 dní. „Aj tu je vidieť, že dlhé obdobia bez mrazov nastávajú skôr v druhej polovici leta a na začiatku jesene. Tento rok však takéto obdobie prišlo nezvykle skoro, čo práve súvisí s veľmi teplým počasím v tohtoročnom júni a júli,“ doplnil Faško.
Globálne otepľovanie sa prejavuje
Ako uvádza SHMÚ, júl 2021 sa na väčšine meteorologických staníc Slovenska umiestnil ako najteplejší alebo druhý najteplejší najmenej od roku 1951.
Podľa klimatológa Pavla Faška je zrejmé, že sa globálne otepľovanie prejavuje aj vo vysokých vrstvách atmosféry. „Je to vidieť na mapách teplôt vzduchu vo výške zodpovedajúcej atmosférickému tlaku 500 hektopascalov, čo zodpovedá nadmorskej výške cez 5000 metrov nad morom. Práve tieto mapy sa využívajú pri predpovediach počasia. Objavujú sa tam hodnoty, aké tam v minulosti veľmi nebývali a ak sa tak stalo, bola to veľmi výnimočná situácia,“ dodal klimatológ.
