Musíme byť pripravení na situácie, s ktorými neboli predchádzajúce generácie konfrontované. Negatívne dôsledky klimatickej krízy však pocítia najmä budúce generácie dnešných mladých ľudí. V reakcii na zverejnenie najnovšej správy od Medzivládnej komisie pre zmenu klímy (IPCC) to pre TASR uviedol klimatológ Pavel Matejovič.
Globálna teplota podľa správy IPCC rastie čoraz rýchlejším tempom. Je to v dôsledku rastúcej koncentrácie oxidu uhličitého vplyvom spaľovania fosílnych palív najmä v energetike, priemysle a doprave. „Za posledné dva milióny rokov nebolo v zemskej atmosfére také množstvo oxidu uhličitého, ako je to v súčasnosti,“ podotkol klimatológ. Vysvetľuje, že vplyvom zosilneného skleníkového efektu atmosféry sa zvyšuje pravdepodobnosť vzniku rôznych extrémnych prejavov počasia, akými sú silné búrky, prívalové dažde, suchá, vlny horúčav a tornáda.
Matejovič pripomenul, že s extrémnym počasím je konfrontované aj Slovensko, kde tento rok boli spozorované dve tornáda. Ničivé tornádo bolo aj v júni na južnej Morave. Škody však nespôsobujú len tornáda, ale aj prívalové dažde a s nimi spojené záplavy a povodne. „V dôsledku zvyšujúcej sa globálnej teploty totiž rastie aj teplota povrchových vôd morí a oceánov. Do zemskej atmosféry sa dostáva viac vodnej pary a atmosférické procesy získavajú na dynamike. Ak sa vytvoria vhodné poveternostné podmienky, môže v krátkom čase spadnúť veľké množstvo atmosférických zrážok,“ približuje Matejovič.
Prívalové dažde sa striedajú so suchými obdobiami a nerovnomerné rozloženie zrážok negatívne ovplyvňuje rast poľnohospodárskych plodín, pokračuje klimatológ. Veľké riziko predstavujú aj intenzívne vlny horúčav. „Ak je navyše v ovzduší veľa vodnej pary, k horúčavám sa pridružuje aj dusno. To potom negatívne vplýva na ľudské zdravie, pričom najviac ohrození sú chorí a starí ľudia,“ poznamenal.
Matejovič konštatuje, že tohtoročné leto sa na Slovensku pravdepodobne zaradí medzi najteplejšie v histórií meteorologických pozorovaní. Nie je podľa neho vylúčené, že sa v auguste vyskytne ďalšia vlna horúčav s vysokými teplotami a dusnom. V oblasti teplotných rozhraní sa potom môžu vyskytnúť aj silné búrky.
Zo správy IPCC vyplýva, že priemerná celosvetová teplota sa do roku 2030 môže zvýšiť o 1,5 stupňa Celzia, teda o desať rokov skôr, ako uvádzali predchádzajúce predpovede. Údaje podľa expertov ukazujú, že otepľovanie sa v uplynulých rokoch ešte zrýchlilo. V jej záveroch sa píše, že globálne otepľovanie už urýchľuje zvyšovanie hladiny morí, roztápa ľadovce a zhoršuje extrémy počasia, ako sú vlny horúčav, suchá, záplavy a búrky. Tropické cyklóny sú podľa správy IPCC stále silnejšie, zatiaľ čo arktický morský ľad a permafrost sa topí. Všetky tieto trendy sa v nasledujúcich rokoch ešte zhoršia.
