Zmena klímy je jeden z najvážnejších problémov, ktorým musí (a bude musieť) ľudstvo čeliť. Ohrozuje totiž biodiverzitu, potravinové systémy a ľudské zdravie. Ako však píše portál The Conversation, pripisuje si aj ďalšiu obeť - staroveké artefakty.
Docentka archeológie Gillian Taylorová a Lektorka forenznej vedy Rosie Everettová, ktoré pracujú v Spojenom kráľovstve, hovoria, že na niektorých archeologicky zaujímavých miestach nezvyčajne silné zrážky erodujú vrstvy ochrannej rašeliny. To spôsobuje poškodenie zachovaných pamiatok, ktoré ležia pod nimi.
Množiace sa problémy
„Niektoré z najlepších archeologických pozostatkov Spojeného kráľovstva boli nájdené zahrabané v rašeline, čo je typ pôdy, ktorá má prirodzene vysokú kyslosť a nízky obsah kyslíka. To znamená, že mimoriadne dobre chráni drevo, kožu a textílie, pretože mikroorganizmy, ktoré by zvyčajne spôsobili rozklad týchto materiálov, nemôžu prosperovať,” vysvetľujú.
Rašelina pomohla udržať históriu nažive pre modernú analýzu: od neolitických chodníkov označujúcich miesta, kadiaľ naši predkovia cestovali medzi osadami v Somersete, až po zachované telá, ako je Lindow Man nájdený v bažine v Cheshire. Rašelinové prostredie, v ktorom bol Lindow Man pochovaný, dramaticky znížilo rozklad, čo znamená, že jeho vlasy a brada zostali viditeľné aj po takmer 2-tisíc rokoch.
„Klimatické zmeny však na územie prinášajú čoraz teplejšie letá a vlhšie zimy vrátane bezprecedentne silných miestnych zrážok. To mení krajinu odplavením vrstiev pôdy a rašeliny, aby odhalili archeologické budovy, predmety a ľudské pozostatky,” pokračujú odborníčky.
„Aby sme lepšie pochopili, ako rýchlo tieto zmeny prebiehajú – a aké môžu byť ich dôsledky pre budúcich archeológov – naši kolegovia študujú, čo sa deje v Magna, na mieste starovekej rímskej pevnosti v Northumberlande.”
Zachovalá história môže zmiznúť
Magna je jedným z najfascinujúcejších a najzachovalejších miest v Británii. Ako strategická vojenská základňa mala veliteľské postavenie na križovatke medzi tromi kľúčovými rímskymi cestami. Prieskumy naznačujú, že bolo obývané od roku 80 až do konca rímskej Británie, približne do 410 nášho letopočtu.
„Aby ich mohli študovať, archeológovia vykopali vrty a vložili zariadenia nazývané piezometre na zber údajov o hladinách podzemných vôd a teplote. Posielajú tiež vzorky rašeliny do laboratória na chemickú a mikrobiologickú analýzu. Tieto informácie nám pomôžu pochopiť, ako sa miestne prostredie mení a aký vplyv to môže mať na archeologickú degradáciu,” vysvetľujú.
Tieto pozoruhodné nálezy sú spôsobené jedinečným prostredím pevnosti bohatým na rašelinu, čo znamená, že sú tiež ohrozené zhoršovaním stavu spôsobeným klímou. „Obávame sa, že nálezy, ktoré ešte neboli objavené, môžu byť čoskoro nenávratne poškodené vplyvom klimatických zmien.”
Aj keď odborníčky hovoria hlavne o Spojenom kráľovstve, rovnaká situácia hrozí aj na Slovensku. Expert na rieky z WWF Slovensko Miroslav Očadlík hovorí, že v povodí Dunaja sa za posledných 150 rokov stratilo viac ako 80 percent záplavových území, mokradí, a tak aj ekosystémové služby, ktoré poskytujú.
Rašeliniská miznú
Rašeliniská pokrývajú asi tri percentá rozlohy sveta, ale sú jedným z jeho najlepších prírodných zásobární uhlíka - obsahujú dokonca až dvakrát viac uhlíka ako všetky lesy sveta. V celej Európe sa za posledných 50 rokov stratilo odhadom 100-tisíc km² rašelinísk.
Odvodňovanie, výrub a poľnohospodárstvo, ktoré poškodili tieto ekosystémy, spôsobili rovnakú škodu aj archeologickým nálezom, ktoré sú v nich uložené. Rast rašeliny sa spomalí alebo úplne zastaví, keď sú rašeliniská odvodnené, čo vedie k oxidovaniu pôdy, ktorá podporuje množenie deštruktívnych mikroorganizmov.