Expert na rieky z WWF Slovensko Miroslav Očadlík hovorí, že v povodí Dunaja sa za posledných 150 rokov stratilo viac ako 80 percent záplavových území, mokradí, a tak aj ekosystémové služby, ktoré poskytujú.
„Dôsledky sú dramatické a môžeme ich pozorovať aj na Slovensku – klesajú populácie pôvodných druhov rýb, zhoršuje sa ekologický stav a zásoby povrchových a podzemných vôd, staré riečne ramená a mokrade trpia dlhodobým suchom a následne ani v čase povodní už nie sú schopné zadržiavať dostatok vody,” podotýka Očadlík.
Trpia aj živočíchy
Tvrdí, že vysušovaním starých ramien a mokradí sa strácajú aj miesta na rekreáciu a oddych. Posledná Správa WWF o stave planéty 2020 upozornila, že medzi najohrozenejšie druhy na svete patria sladkovodné živočíchy. Riešením môže byť obnova prirodzenej podoby riek, odstraňovanie bariér a obnova mokradí. Revitalizačné projekty pomáhajú tiež v boji s dôsledkami klimatickej zmeny, poznamenala Settey Hajdúchová.
„Obnova záplavových oblastí, mŕtvych riečnych ramien a revitalizácia ďalších typov mokradí – to všetko pomáha zadržiavať vodu v krajine, zmierňovať povodne a zároveň zvyšovať biodiverzitu. No nielen to – mokrade, osobitne rašeliniská, sú dôležité aj pre samotné ukladanie uhlíka,” hovorí riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann.
WWF spolu s ministerstvom životného prostredia, štátnou ochranou prírody a Slovenským vodohospodárskym podnikom pripravujú revitalizáciu na rieke Morava. Ide o projekt Life IP Natura 2000. Cieľom je odstránenie časti brehového opevnenia a obnova bočného ramena Moravy, priblížila Settey Hajdúchová.
Živý Dunaj
Organizácia sa pripája aj k partnerstvu Living Danube Partnership, v rámci ktorého ochranári počas posledných ôsmich rokov obnovili 5462 hektárov mokradí v povodí Dunaja, uviedla Settey Hajdúchová.
Pokračuje, že Partnerstvo Živý Dunaj sa tento rok v Bulharsku, Maďarsku, Rumunsku, Srbsku, Ukrajine a na Slovensku sústredí na hľadanie nových lokalít v povodí Dunaja, kde revitalizácie pomôžu zadržať vodu v krajine a skvalitniť mestské a prímestské prostredie. Na Slovensku by podľa Settey Hajdúchovej malo ísť o obnovu starých ramien Dunaja v okolí Bratislavy.
Svetový deň mokradí sa oslavuje 2. februára. V tento deň v roku 1971 bol v iránskom meste Rámsar podpísaný dohovor o mokradiach – medzinárodná zmluva na ochranu a trvalú udržateľnosť mokradí. Na tzv. ramsarskom zozname je vyše 2000 lokalít mokradí medzinárodného významu, medzi nimi 14 slovenských.
Napríklad lokality významné pre vodné vtáky a vzácne mokraďové druhy (Parížske močiare, Oravská kotlina, Senianske rybníky, Šúr) a podzemné mokrade jaskýň Demänovskej doliny a Domice.
Z rozlohy rašelinísk ostalo na Slovensku menej ako 10 percent
Na Slovensku nastal v uplynulom storočí úbytok a degradácia mokradí. Podľa štatistík zostalo z pôvodnej rozlohy rašelinísk na Slovensku už len menej ako desať percent. Upozorňujú na to vedkyne z Ústavu krajinnej ekológie (ÚKE) Slovenskej akadémie vied (SAV) pri príležitosti Svetového dňa mokradí pripadajúceho na 2. februára.
Jedným z najčastejších dôvodov vymiznutia mokradí je ich premena na poľnohospodárske pôdy. Výrazné škody vznikli aj v dôsledku poľnohospodárskeho zlepšovania výnosnosti pôdy, úpravy tokov alebo ťažby nerastných surovín, poukazujú vedkyne.
Napriek medzinárodnej ochrane úbytok mokradí pokračuje dodnes. „Mokrade majú množstvo významných funkcií pre zdravé fungovanie Zeme. Našou úlohou je zabrániť ďalšej degradácii a zániku týchto cenných ekosystémov a zabezpečiť ich účinnú revitalizáciu. Treba si uvedomiť, že mokrade sú veľmi citlivé a vzniknuté zmeny môžu byť už nevratné,” upozorňujú odborníčky.
Hlavné zásobárne vody
Riaditeľka ÚKE SAV Zita Izakovičová uviedla, že z hľadiska ochrany klímy sú mokrade veľmi dôležité. Sú hlavnou zásobárňou vody. Pôsobia ako špongie, pretože dokážu pohltiť veľké množstvo vody. V čase nadbytku ju zachytávajú a v čase núdze ju uvoľňujú.
Mokrade pokrývajú malú časť planéty, významnou mierou sa podieľajú aj na zachytávaní uhlíka. Viktória Miklósová z ÚKE SAV približuje, že mokrade dokážu zadržať 30 percent skleníkových plynov, viac ako dažďové pralesy. Okrem toho sú prírodnými vodnými filtrami.
„Vo svojich pôdach zachytávajú znečisťujúce látky, ako sú fosfor a ťažké kovy, taktiež transformujú rozpustený dusík na plynný dusík,” poznamenala. Mokrade tiež podľa vedkyne rozkladajú listy či živočíšny odpad, čím sa neutralizujú škodlivé baktérie.
Mokrade majú mnoho podôb. Na Slovensku sa podľa vedkýň vyskytujú predovšetkým riečne nivy, močiare, rašeliniská a slatiny. Sú zdrojom pitnej a úžitkovej vody, potravy, podporujú biodiverzitu, zabezpečujú ochranu pred povodňami a eróziou.
