💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Domáce zvieratá môžu zdieľať baktérie s ľuďmi častejšie ako hospodárske zvieratá.
- Vedci našli takmer identické kmene baktérií u mačiek, psov a pacientov v nemocniciach.
- Neznamená to, že sa človek nakazí od svojho domáceho miláčika.
- Výskumníci chcú zistiť, ako často baktérie medzi druhmi naozaj preskakujú.
Predstava, že sa nebezpečné baktérie šíria medzi ľuďmi a ich domácimi miláčikmi, znela ešte donedávna skôr ako námet na katastrofický film. Nový výskum však naznačuje, že nejde len o hypotézu. Vedci síce nehovoria o dôkaze priameho prenosu, no genetické stopy ukazujú, že príležitosť na takýto prenos existuje - a možno už dlhší čas, píše portál ScienceAlert.
Výskum publikovaný v magazíne Applied and Environmental Microbiology sa zameral na baktériu Acinetobacter baumannii, ktorú Svetová zdravotnícka organizácia označuje za patogén najvyššej priority. Preslávila sa najmä tým, že spôsobuje závažné nemocničné infekcie a dokáže odolávať aj antibiotikám, ktoré lekári používajú ako poslednú možnosť.
Pátranie sa začalo pri uhynutých kuriatkach
Vedci skúmali embryá sliepok a kačíc, ktoré uhynuli ešte pred vyliahnutím. V ich mozgovom tkanive našli baktériu Acinetobacter baumannii. Na prvý pohľad to vyzeralo ako ďalší dôkaz, že hospodárske zvieratá môžu byť zdrojom antibioticky odolných superbaktérií.
Lenže výsledky prekvapili. Kmene z hydiny neboli výrazne odolné voči antibiotikám. Skutočný problém sa objavil až po porovnaní ich genetických údajov s databázou baktérií od ľudí a domácich zvierat.
Mačky a psy boli ľuďom geneticky najbližšie
Výskumníci analyzovali 509 vzoriek baktérie zo 17 krajín a 33 živočíšnych druhov. Patril medzi ne bocian biely v Poľsku, kone, mačky či psy z veterinárnych kliník v Európe. Výsledky následne porovnali s tisíckami klinických vzoriek od ľudí.
Ukázalo sa, že baktérie nájdené u mačiek, psov a koní boli geneticky takmer nerozoznateľné od tých, ktoré infikovali pacientov v nemocniciach. Ich podobnosť presahovala 99 percent, v niektorých prípadoch dokonca 99,5 percenta. Naopak, baktérie z hydiny, hospodárskych a voľne žijúcich zvierat boli od ľudských vzoriek oveľa vzdialenejšie.
„Naša štúdia naznačuje, že Acinetobacter baumannii má vyšší potenciál prenosu medzi domácimi zvieratami a ľuďmi ako medzi ľuďmi a hospodárskymi alebo voľne žijúcimi zvieratami. Tento zvýšený potenciál môže súvisieť s blízkym kontaktom domácich zvierat s človekom,“ uvádzajú autori štúdie.
Baktérie niesli gény, ktoré by tam byť nemali
Vedci objavili ešte jednu znepokojujúcu skutočnosť. Mačky a psy niesli gény zabezpečujúce odolnosť voči karbapenémom. Ide o skupinu antibiotík, ku ktorým lekári siahajú vtedy, keď ostatné lieky zlyhajú.
V chove hospodárskych zvierat sa pritom tieto antibiotiká vôbec nesmú používať. Tieto gény sa objavili výlučne u domácich zvierat. Ani jedna vzorka z hydiny, hospodárskych alebo voľne žijúcich zvierat ich neobsahovala.
Netreba panikáriť, ale ani problém podceňovať
To všetko však neznamená, že človek dostane nemocničnú infekciu od svojho psa alebo mačky. Samotní vedci zdôrazňujú, že ich výskum neposkytuje priamy dôkaz o prenose baktérie z konkrétneho zvieraťa na konkrétneho človeka.
„Neexistuje priamy dôkaz, že baktéria preskočila z konkrétneho domáceho zvieraťa na konkrétneho človeka. Genetické údaje však naznačujú, že takáto možnosť existuje a pravdepodobne už dlhší čas,“ vysvetľujú autori.
Americká spoločnosť pre mikrobiológiu už minulý rok upozornila, že vzťah medzi antibioticky odolnými baktériami u domácich zvierat a ľudí si vyžaduje oveľa podrobnejší výskum. Nová štúdia pridáva ďalší dielik do skladačky, no odpovedí zatiaľ prináša menej než otázok.
Vedci teraz plánujú odoberať ešte viac vzoriek - z labiek, peria, kopýt aj od ľudí, ktorí so zvieratami žijú. Až ďalšie výskumy ukážu, ako často tieto nebezpečné baktérie medzi druhmi naozaj putujú.
