💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Vedci odhadujú teoretickú hranicu života na 156 rokov.
- Najväčšou prekážkou sú poškodenia DNA v niektorých bunkách.
- Nie všetky orgány starnú rovnakým tempom.
- Výskum neznamená, že sa ľudia začnú dožívať 156 rokov už čoskoro.
Keď sa hovorí o dlhovekosti, väčšinou sa spomínajú vitamíny, biohacking alebo drahé omladzovacie procedúry. Vedci však tvrdia, že odpoveď sa môže skrývať oveľa hlbšie - priamo v našich bunkách, píše portál News Nation.
Kde sa berie limit ľudského života?
Výskumníci zo Skolkovského inštitútu vedy a technológií vytvorili model, ktorý skúmal, akého veku by sa človek mohol dožiť, keby odstránili všetky známe prejavy starnutia okrem takzvaných somatických mutácií. Ide o zmeny DNA, ktoré vznikajú po počatí v bežných bunkách tela a môžu postupne zhoršovať ich fungovanie.
Výsledok bol prekvapivý. „Naša analýza ukazuje zásadný rozdiel medzi orgánmi. Bunky, ktoré sa prakticky neobnovujú, napríklad neuróny alebo bunky srdcového svalu, predstavujú hlavnú prekážku dlhovekosti. Somatické mutácie skracujú teoretickú dĺžku života z 1 759 rokov na približne 156 rokov,“ uvádzajú autori štúdie.
Niektoré orgány zvládajú čas lepšie
Vedci zároveň zistili, že orgány ako pečeň si dokážu udržiavať funkčnosť oveľa dlhšie, pretože ich bunky sa priebežne obnovujú. Podľa modelu by sa pri spoločnom fungovaní všetkých orgánov mohla priemerná dĺžka života pohybovať medzi 146 až 194 rokmi, čo je približne dvojnásobok dnešnej hodnoty.
Autori zároveň upozorňujú, že samotné somatické mutácie nevysvetľujú celé starnutie. Významnú úlohu zohrávajú aj ďalšie biologické procesy, takže nejde o návod, ako sa už zajtra dožiť 156 rokov.
Podľa najnovších údajov amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb je súčasná priemerná dĺžka života v Spojených štátoch 79 rokov. Podľa najnovších dostupných údajov sa priemerná dĺžka života pri narodení na Slovensku pohybuje okolo 78,3 až 78,7 roka, podľa použitej metodiky a zdroja.
