💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Moderný svet sa mení rýchlejšie, než sa dokázal prispôsobiť náš mozog.
- Sociálne siete a neustále porovnávanie sa zvyšujú stres aj úzkosť.
- Vedci hovoria o takzvanom evolučnom nesúlade medzi človekom a prostredím.
- Pomôcť môžu lepšie navrhnuté mestá aj digitálne platformy.
Kedy si naposledy zažil deň, počas ktorého si nemusel nikam utekať, nič urgentne riešiť a nemal pocit, že zaostávaš? Ak si na taký deň nevieš spomenúť, nie si sám. Ako píše portál ScienceAlert, vedci totiž tvrdia, že problém nemusí byť v tvojej disciplíne ani odolnosti.
Podľa novej práce publikovanej v magazíne Behavioral Sciences je možné, že moderný svet jednoducho predbehol evolúciu ľudského mozgu. A to začína byť veľký problém.
Náš mozog vznikol pre úplne iný svet
Tím vedcov zo Singapuru analyzoval predchádzajúce výskumy aj existujúce teórie a prišiel s hypotézou, že ľudia dnes žijú v prostredí, na ktoré sa ich myseľ nikdy nestihla pripraviť. Po väčšinu svojej evolúcie človek fungoval v malých skupinách ľudí, ktorých dobre poznal. Hrozby boli jasné a okamžité - predátor, nepriateľská skupina alebo nedostatok potravy.
Dnes je realita úplne iná. Žijeme v mestách so státisícmi či miliónmi obyvateľov, sme neustále online a denne spracúvame obrovské množstvo informácií aj sociálnych porovnaní. Výsledkom je takzvaný evolučný nesúlad - situácia, keď sa biologická výbava človeka stretáva s prostredím, na ktoré nebola navrhnutá.
„Stres, osamelosť a úzkosť často považujeme za osobné alebo životné problémy, ale môžu odrážať aj nesúlad medzi prostredím, v ktorom ľudia žijú, a podmienkami, v ktorých sa vyvíjali naše mysle a telá,“ vysvetľuje environmentálna psychologička Sarah Chan zo Singapore University of Technology and Design.
Dodáva, že by sme preto nemali rozmýšľať iba nad tým, ako zvýšiť psychickú odolnosť jednotlivcov, ale aj nad tým, ako navrhujeme mestá a celé komunity.
Súťaž, ktorá sa nikdy nekončí
Vedci upozorňujú, že samotná súťaživosť nie je nič nové. Rozdiel je v tom, že kedysi človek porovnával svoje postavenie s niekoľkými desiatkami ľudí vo svojom okolí. Dnes sa porovnávame s priateľmi, kolegami, influencermi, celebritami aj úplne cudzími ľuďmi na internete. A tento proces sa nikdy nezastaví.
„Súťaživosť nie je novinka, ale moderný život môže vytvárať pocit, že nikdy nekončí,“ hovorí psychológ Jose Yong z James Cook University v Singapure. Podľa neho evolučný pohľad pomáha vysvetliť, prečo ľudia reagujú tak silno na porovnávanie alebo strach zo zaostávania, aj keď tieto signály prichádzajú len z obrazoviek alebo od úplne neznámych ľudí.
Svet pridáva ďalšie vrstvy stresu
Autori zároveň upozorňujú, že tlak nevytvárajú iba sociálne siete. Klimatická zmena, pandémia, rast cien, ekonomická neistota či prudký rozvoj umelej inteligencie vytvárajú to, čo označujú ako polykrízu - viacero navzájom prepojených problémov, ktoré sa navzájom posilňujú.
Vo vedeckej práci píšu, že rastúce životné náklady a prehlbujúca sa ekonomická nerovnosť zvyšujú finančnú aj spoločenskú neistotu. Tá následne vedie k vyhoreniu, slabším medziľudským vzťahom a ešte väčšiemu pocitu súťaženia.
Riešením nie je návrat do minulosti
Vedci svoju teóriu nazvali Social Evolutionary Mismatch and Competition Hypothesis (Hypotéza sociálneho evolučného nesúladu a konkurencie). Tvrdia, že lepšie pochopenie tohto fenoménu by mohlo pomôcť pri riešení psychických problémov, ktoré sú dnes čoraz rozšírenejšie.
Nevolajú pritom po odmietnutí technológií. Skôr navrhujú, aby boli mestá aj digitálne platformy navrhované tak, aby znižovali stres a pocit neustáleho súperenia.
Pomôcť môže viac zelene, prírodných priestorov aj online prostredie, ktoré nebude odmeňovať nekonečné porovnávanie. „Potrebujeme navrhovať riešenia, ktoré budú spolupracovať s našou evolučnou podstatou, nie bojovať proti nej,“ uzatvára Jose Yong.
