? Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Ženy mladšie ako 55 rokov odchádzajú z pohotovosti bez správnych vyšetrení až 7-krát častejšie než muži.
- Viac ako 90 percent mužov aj žien pri infarkte pociťuje bolesť na hrudi.
- Ženy však častejšie zažívajú aj nevoľnosť, dýchavičnosť či bolesť medzi lopatkami.
- Kardiológovia upozorňujú, že zastarané predstavy o „typických“ príznakoch môžu stáť život.
Keď sa Barbara Collura jedného dňa ocitla na pohotovosti, cítila sa zvláštne. Ťažko sa jej dýchalo, potila sa a bolela ju chrbát pri lopatke. Bolesť jej vystreľovala do ľavej ruky. Vyšetrenia však nič neukázali a poslali ju domov, píše portál ScienceAlert.
Na druhý deň navštívila kardiológa. Ten jej povedal, že jej ťažkosti môžu súvisieť s úzkosťou. Ešte v tú noc však dostala infarkt. Správnu diagnózu dostala až pri tretej návšteve lekára. Jedna z jej tepien bola zúžená na 99 percent. Dnes pôsobí ako ambasádorka organizácie Family Heart Foundation a svoj príbeh rozpráva preto, aby podobne nedopadli ďalšie ženy.
Infarkt stále považujeme za „mužskú chorobu“
Podľa odborníkov nejde o ojedinelý prípad. Výskum ukazuje, že ženy mladšie ako 55 rokov sú v Spojených štátoch až sedemkrát častejšie než muži prepustené z pohotovosti bez dôkladného kardiologického vyšetrenia.
Aj v krajinách s kvalitným zdravotníctvom, ako je Austrália, vedci odhadujú, že až pätine úmrtí žien na infarkt by sa dalo predísť, keby ženy dostávali rovnakú starostlivosť ako muži. Podľa kardiológa Stephen Nicholls z Victorian Heart Hospital je problém aj v tom, že veľká časť verejnosti stále vníma ochorenia srdca ako problém mužov.
„Napriek dlhoročným kampaniam stále pretrváva predstava, že ochorenia srdca sú problémom mužov,“ povedal pre ScienceAlert. Pritom srdcovo-cievne ochorenia patria medzi najčastejšie príčiny úmrtia žien a pripravujú o život približne rovnaký počet žien ako mužov.
Jedno slovo môže ovplyvniť diagnózu
Za problémom stojí aj výraz, ktorý medicína používa už desaťročia - atypické príznaky. Lekári ním označovali prejavy infarktu u žien, pretože sa v niektorých prípadoch líšia od mužov. Čoraz viac odborníkov však upozorňuje, že označovať príznaky polovice populácie za atypické jednoducho nedáva zmysel.
Novšie štúdie ukazujú, že viac ako 90 percent mužov aj žien počas infarktu pociťuje bolesť na hrudi. Rozdiel je v tom, že ženy oveľa častejšie súčasne zažívajú nevoľnosť, dýchavičnosť, silnú únavu, bolesť čeľuste alebo bolesť medzi lopatkami. Práve táto kombinácia môže lekárov zaviesť nesprávnym smerom.
Infarkt nemusí vyzerať dramaticky
Vo filmoch býva infarkt často zobrazený ako náhla, prudká bolesť, po ktorej človek okamžite skolabuje. V skutočnosti to tak často nevyzerá. Kardiologička Michelle O‘Donoghue z Brigham and Women‘s Hospital a Harvard Medical School upozorňuje, že mnohé infarkty prichádzajú oveľa nenápadnejšie.
„V skutočnosti bývajú infarkty často tichšie a rozvíjajú sa postupne. Práve preto ich ľudia aj zdravotníci prehliadajú,“ povedala pre ScienceAlert. Podľa nej ženy často opisujú bolesť na hrudi skôr ako tlak alebo nepríjemnú ťažobu, ktorá trvá niekoľko minút, potom ustúpi a neskôr sa môže vrátiť. Infarkt navyše u žien častejšie prichádza počas oddychu alebo spánku.
„Vieme, že ženy častejšie zažívajú menej známe príznaky, ako sú nevoľnosť, dýchavičnosť či bolesť čeľuste alebo ruky. To sú symptómy, ktoré pacientom ani lekárom automaticky nepripomenú infarkt,“ vysvetlila.
Medicína bola desaťročia nastavená na mužov
Rozdiely v starostlivosti majú dokonca názov - Yentlov syndróm. Tento pojem zaviedla už v roku 1991 americká kardiologička Bernadine Healy podľa filmu Yentl. Jeho hlavná hrdinka sa prezlieka za muža, aby získala rovnaké možnosti vzdelania. Podobne podľa Healyovej ženy často dostávali rovnakú zdravotnú starostlivosť až vtedy, keď sa ich príznaky podobali mužským.
Problém pretrváva dodnes. Mnohé odporúčania pre liečbu infarktu vznikali na základe výskumov, do ktorých boli zapojení prevažne muži. Niektoré rizikové faktory typické pre ženy, napríklad menopauza, syndróm polycystických ovárií alebo komplikácie počas tehotenstva, sa preto dlhé roky dostatočne nezohľadňovali.
Odborníci radia veriť vlastnému telu
Lekári sa zhodujú, že nové odporúčania už postupne ustupujú od označenia „atypické príznaky“, no zmena praxe je pomalá. Barbara Collura preto vyzýva ženy, aby svoje príznaky nepodceňovali.
Podobný odkaz má aj O‘Donoghueová: „Ak sa objavia nové nevysvetliteľné príznaky, najmä nepríjemný pocit na hrudi alebo dýchavičnosť, ktoré pretrvávajú alebo sa vracajú, treba okamžite vyhľadať lekársku pomoc.“
Dodáva aj jednoduché pravidlo: „Vždy je lepšie byť opatrný. Ak si myslíte, že môžete mať infarkt, nikdy sa nevezte do nemocnice sami. Zavolajte záchrannú službu.“
