💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Klonovanie dnes slúži najmä vede, nie na vytváranie kópií ľudí.
- Dolly vznikla až na 277. pokus.
- Vedci dnes klonujú niektoré zvieratá aj kvôli ochrane ohrozených druhov.
- Ľudské klonovanie zostáva zakázané a vedecky príliš riskantné.
Keď sa v roku 1996 narodila ovca Dolly, svet mal pocit, že stojí na prahu úplne novej éry. Filmy aj médiá maľovali obrazy budúcnosti, v ktorej si ľudia budú objednávať vlastných klonov, domáce zvieratá budú večné a vyhynuté druhy sa vrátia späť na Zem, píše portál The Conversation.
Po 30 rokoch je jasné, že realita sa vydala úplne iným smerom. Klonovanie síce nezmenilo svet tak, ako si mnohí predstavovali, no stalo sa jedným z najdôležitejších nástrojov modernej biotechnológie. Ako vysvetľuje Sathana Dushyanthen, odborníčka na onkologické vedy a digitálne zdravotníctvo z The University of Melbourne, práve výskum okolo Dolly pomohol vedcom pochopiť, že dospelé bunky dokážu oveľa viac, než sa kedysi predpokladalo.
Dolly nebola obyčajná ovca
Dolly bola prvým cicavcom, ktorého vedci vytvorili z dospelej bunky. Nepoužili spermie ani oplodnené vajíčko. Namiesto toho vzali bunku z mliečnej žľazy dospelej ovce, vybrali z nej jadro s genetickou informáciou a vložili ho do vajíčka inej ovce, z ktorého predtým odstránili vlastnú DNA.
Pomocou elektrického impulzu sa bunka „naštartovala“, začala sa deliť a vzniknuté embryo následne preniesli do náhradnej matky. Výsledkom bola ovca, ktorá mala takmer identickú DNA ako darca bunky. Znie to jednoducho, no v skutočnosti išlo o mimoriadne náročný proces.
Jeden úspech po stovkách neúspechov
Dolly sa narodila až po 277 pokusoch. Ani dnes nie je klonovanie zvierat jednoduché ani lacné. Nestačí totiž skopírovať DNA. Každá bunka v tele má rovnakú genetickú informáciu, no správa sa inak. Bunky kože robia niečo úplne iné ako svalové bunky alebo bunky mliečnej žľazy.
„Najväčšou výzvou nie je skopírovať DNA. Problém je presvedčiť vysoko špecializovanú dospelú bunku, aby zabudla na svoju pôvodnú úlohu a začala sa správať ako čerstvo oplodnené embryo,“ vysvetľuje Sathana Dushyanthen.
Vedci tento proces nazývajú epigenetické preprogramovanie. Bunka musí doslova prepísať chemické pokyny, ktoré rozhodujú o tom, ktoré gény budú aktívne a ktoré zostanú vypnuté. Práve tu často dochádza k chybám, preto veľká časť embryí neprežije alebo sa nevyvíja správne.
Klonovanie dnes zachraňuje výskum
Paradoxne, najväčší prínos Dolly nespočíva v samotnom klonovaní. Výskum totiž priviedol vedcov k objavu indukovaných pluripotentných kmeňových buniek. Ide o dospelé bunky, ktoré dokážu vedci biologicky „preprogramovať“ tak, aby sa opäť správali podobne ako embryonálne bunky.
Tie už neslúžia na vytváranie nových organizmov, ale na výskum. Vedci ich využívajú pri skúmaní rakoviny, neurologických ochorení, testovaní nových liekov aj vývoji regeneratívnej medicíny. Inými slovami, pomáhajú pochopiť choroby bez toho, aby bolo potrebné experimentovať priamo na ľuďoch.
Ako zdôrazňuje Sathana Dushyanthen, práve Dolly ukázala, že ani dospelé bunky nie sú biologicky definitívne. Je možné ich „prepísať“ a prinútiť robiť niečo úplne iné.
Klonujú sa kone, psy aj ohrozené zvieratá
Klonovanie sa dnes využíva aj mimo laboratórií. Niektoré chovateľské programy klonujú mimoriadne cenné hospodárske zvieratá, aby zachovali ich výnimočnú genetiku. V Austrálii je možné komerčne klonovať kone a viaceré klony už štartovali na medzinárodných jazdeckých súťažiach.
V Spojených štátoch a Číne dokonca existujú firmy, ktoré ponúkajú klonovanie domácich miláčikov. Známym príkladom je speváčka Barbra Streisand, ktorá si nechala naklonovať svoju fenku Samanthu. Nové šteniatka síce zdedili jej DNA, no správali sa úplne inak. „Zdieľali len genetickú informáciu, nie spomienky ani životné skúsenosti,“ upozorňuje Dushyanthen.
Môže klonovanie zachrániť vyhynuté druhy?
Predstava návratu mamutov stále láka vedcov aj verejnosť. Skutočné klonovanie však pri zvieratách, ktoré vyhynuli pred tisíckami rokov, prakticky nie je možné. Na vytvorenie klonu je potrebná nepoškodená DNA, vhodné vajíčko aj blízko príbuzný náhradný druh.
Pri mamutoch sa genetický materiál za tisícročia rozpadol, takže vedci skúmajú inú cestu. Pomocou technológie CRISPR upravujú DNA dnešných zvierat tak, aby získali niektoré vlastnosti vyhynutých druhov. Budúci „mamut“ by teda v skutočnosti nebol mamutom. Bol by to geneticky upravený slon s niektorými mamutími znakmi.
Klonovanie však môže pomôcť aj inak. V roku 2020 vedci úspešne naklonovali fretku čiernonohú z genetického materiálu zvieraťa, ktoré uhynulo ešte pred desaťročiami. Cieľom bolo zvýšiť genetickú rozmanitosť populácie, ktorá sa v Spojených štátoch dostala na pokraj vyhynutia.
Ľudí sa klonovať nechystáme
Najväčšie sci-fi predpovede sa napokon nenaplnili. Klonovanie ľudí zostáva vo väčšine krajín zakázané alebo prísne regulované. Dôvodom nie sú len etické otázky, ale aj samotná bezpečnosť.
Úspešnosť klonovania zvierat je stále nízka a riziká pre embryá, náhradné matky aj prípadné deti by boli podľa vedcov neakceptovateľné. Ako uzatvára Sathana Dushyanthen, Dolly síce neodštartovala éru ľudských klonov, ale zmenila spôsob, akým vedci rozmýšľajú o bunkách, genetike a možnostiach modernej medicíny. A práve to môže byť jej najväčší odkaz.
