💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Preklonovanie jednej myši pokračovalo až 58 generácií.
- Postupne sa začali objavovať genetické chyby a nižšia plodnosť.
- V poslednej generácii zomreli všetky klony krátko po narodení.
- Experiment ukázal, že cicavce sa nedokážu udržať iba klonovaním.
Predstav si, že by si mohol vytvoriť presnú genetickú kópiu zvieraťa. Potom kópiu tejto kópie. A tak ďalej - teoreticky donekonečna. Presne takúto myšlienku sa rozhodla otestovať skupina vedcov v Japonsku, píše portál Futurism.
Ich experiment trval takmer dve desaťročia. Začal sa klonovaním jednej samice myši. Následne vedci vytvorili klon jej klonu, potom klon ďalšieho klonu - a pokračovali v tom z generácie na generáciu.
Výsledok bol šokujúci. Po viac než 1 200 klonoch a 58 generáciách experiment skončil. Posledné myši totiž začali zomierať krátko po narodení, hoci na prvý pohľad vyzerali úplne normálne. Výsledky výskumu boli publikované v magazíne Nature Communications.
Na začiatku všetko fungovalo
Prvé roky experimentu vyzerali veľmi sľubne. Medzi rokmi 2005 a 2013 vedci dokázali myši preklonovať až do 25. generácie a zvieratá boli väčšinou zdravé. Vedci dokonca začali veriť, že klonovanie by mohlo fungovať prakticky bez obmedzenia.
„Verili sme, že dokážeme vytvoriť nekonečné množstvo klonov. Preto sú tieto výsledky také sklamaním,“ povedal pre Reuters hlavný autor výskumu Teruhiko Wakayama z University of Yamanashi.
Klonovanie v tomto prípade prebiehalo pomocou takzvaného prenosu bunkového jadra. Ide o techniku, pri ktorej vedci vezmú genetickú informáciu z jednej bunky a vložia ju do vajíčka, ktorému predtým odstránili vlastnú DNA. Tak vznikne embryo geneticky identické s pôvodným zvieraťom.
Problémy sa začali objavovať postupne
Po približne 27 generáciách sa začali objavovať prvé problémy. Myši boli menej plodné, rodili menej mláďat a mali väčšie placenty - orgán, ktorý počas tehotenstva prenáša živiny z matky na mláďa. Zároveň začalo zomierať čoraz viac klonov.
V 57. generácii prežilo menej než jedno percento mláďat. V 58. generácii už neprežila ani jedna myš. Všetky zomreli deň po narodení. Presná príčina smrti zostáva nejasná.
Klony nie sú také dokonalé, ako sa zdá
Na prvý pohľad sa klony zdali identické. Keď však vedci analyzovali ich DNA, zistili niečo znepokojivé. V každej generácii sa v genetickej informácii objavovali drobné mutácie - náhodné chyby v genetickom kóde. Postupne sa tieto chyby hromadili a začali spôsobovať vážnejšie problémy.
V niektorých prípadoch dokonca klony stratili celú kópiu chromozómu X, ktorý nesie množstvo dôležitých génov. „Kedysi sa verilo, že klony sú identické s originálom, ale táto štúdia ukazuje, že mutácie sa objavujú trikrát častejšie než u potomkov vzniknutých prirodzeným rozmnožovaním,“ povedal Wakayama.
Prečo príroda potrebuje genetickú rôznorodosť
Experiment naznačuje dôležitú vec, že cicavce nedokážu dlhodobo existovať iba pomocou klonovania. Dôvod je jednoduchý - pri klonovaní sa totiž kopírujú všetky gény, vrátane tých chybných. „Pri klonovaní sa všetky gény prenášajú do ďalšej generácie, čo znamená, že sa prenášajú aj všetky chybné gény,“ vysvetlil Wakayama.
„Keďže sa tieto mutácie stále hromadia, cicavce nedokážu udržať svoj druh prostredníctvom klonovania.“ Inými slovami, príroda potrebuje genetickú rôznorodosť. Keď sa gény miešajú pri pohlavnom rozmnožovaní, mnohé chyby sa prirodzene „rozriedia“.
Problém pre futuristické plány
Tieto zistenia môžu skomplikovať viaceré ambiciózne projekty. Klonovanie sa už dnes používa napríklad pri hospodárskych zvieratách, kde sa vedci snažia vytvoriť stáda geneticky „dokonalých“ kráv produkujúcich viac mlieka.
Existuje aj luxusný biznis s klonovaním domácich miláčikov, kde niektoré celebrity platia obrovské sumy za genetickú kópiu svojho zosnulého psa alebo mačky. Problémy by mohli nastať aj pri projektoch takzvaného oživenia vyhynutých druhov - teda pokusoch priviesť späť zvieratá, ktoré už na Zemi neexistujú.
Ak má totiž klonovanie prirodzený limit, cesta k „nekonečnému kopírovaniu života“ bude oveľa komplikovanejšia, než si vedci kedysi mysleli.
