💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Antarktída ukrýva stovky dovtedy neznámych zemetrasení.
- Otrasy vznikajú viac než 69 kilometrov pod povrchom.
- Vedci ich objavili pomocou umelej inteligencie.
- Objav môže zmeniť naše chápanie pohybu tektonických platní.
Antarktída pôsobí ako zamrznutý a pokojný kontinent. Pod jej obrovskou vrstvou ľadu sa však odohráva niečo, čo vedcov prekvapilo. Pomocou algoritmov umelej inteligencie odhalili stovky malých zemetrasení pod Davidovým ľadovcom, jedným z najväčších ľadovcov na kontinente, píše portál Futurism.
Výskum publikovaný v magazíne Science vychádzal z dát nazbieraných v rokoch 2001 až 2004 a 2012 až 2015. Samotné otrasy neboli silné. Dosahovali magnitúdo od 1,6 do 3,5. Zaujímavé však bolo miesto ich vzniku.
Zemetrasenia z nečakanej hĺbky
Vedci zistili, že otrasy vznikali v hĺbkach presahujúcich 69 kilometrov pod povrchom. To je hlbšie, než sa nachádza hranica medzi zemskou kôrou a plášťom.
Takéto zemetrasenia sú nezvyčajné aj preto, že nevznikajú na hraniciach tektonických platní, kde sa väčšina zemetrasení bežne objavuje. Antarktické otrasy sa však odohrávali priamo uprostred platne, čo je pre geológov záhada. Výskumníci preto hľadali iné vysvetlenie. Podľa nich zohráva úlohu stret dvoch veľmi odlišných geologických prostredí.
Stret dvoch svetov
„Zemetrasenia vznikajú tam, kde sa studená a pevná kôra a horný plášť pod Východnou Antarktídou stretávajú s teplejšími a mäkšími horninami pod Západnou Antarktídou. Tento kontrast vytvára náhlu zmenu tektonickej pevnosti,“ vysvetlil hlavný autor štúdie Long Ho z University of Alabama.
Vedcov prekvapil najmä počet objavených otrasov. Naznačuje totiž, že podobné zemetrasenia môžu existovať aj v ďalších častiach sveta, len sme ich doteraz nedokázali zachytiť.
Umelá inteligencia mení pravidlá hry
Práve tu vstupuje do hry umelá inteligencia. Tá dokázala v starých seizmických záznamoch nájsť signály, ktoré predchádzajúce metódy prehliadli. „Pokročilé schopnosti detekcie zemetrasení, aké boli použité v tomto výskume, môžu odhaliť, že tieto zemetrasenia sú vo svete oveľa bežnejšie, než si dnes myslíme,“ uvádzajú autori štúdie.
Glaciológ Richard Alley z Penn State University, ktorý sa na výskume nepodieľal, povedal: „Antarktída bola považovaná za miesto, kde zemetrasenia takmer neexistujú. Teraz vieme, že problém nebol v ich nedostatku, ale v tom, že sme ich nevedeli počúvať.“