? Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Pravidlo piatich sekúnd nefunguje.
- Baktérie sa môžu preniesť za menej než jednu sekundu.
- Najrizikovejšie je mokré jedlo na tvrdej podlahe.
- Opláchnutie vodou rozhodne nemusí stačiť.
Kus jedla dopadne na kuchynskú dlažbu a v miestnosti nastane krátka pauza. Mozog začne okamžite vyjednávať - veď to bolo len na sekundu, podlaha vyzerá čisto, opláchnem to a ideme ďalej. Práve v tejto malej domácej dráme žije pravidlo piatich sekúnd. Je pohodlné, znie logicky a šetrí jedlo. Lenže baktérie nepoznajú stopky, píše The Guardian.
Portál sa na tento mýtus pozrel cez Johna Tregoninga, profesora vakcínovej imunológie z Imperial College London. Ten pripomína viacero výskumov, ktoré ukazujú rovnaký výsledok - problém nie je v tom, či jedlo zdvihneš po jednej, piatich alebo desiatich sekundách. „Prenesú sa takmer okamžite,“ hovorí Tregoning o baktériách na kontaminovaných povrchoch.
Najhoršia kombinácia
Najznámejší moderný test spravili výskumníci z Rutgers University. V experimente skúšali melón, chlieb, chlieb s maslom a želé cukríky na nereze, keramickej dlažbe, dreve a koberci. Výsledok nebol úplne romantický pre nikoho, kto už niekedy zachránil hranolku z podlahy. V niektorých prípadoch sa baktérie preniesli za menej než jednu sekundu.
Najrizikovejšie dopadol melón, teda mokré jedlo. Donald Schaffner z Rutgers to vysvetlil veľmi jednoducho: „Baktérie nemajú nohy, pohybujú sa s vlhkosťou. Čím je jedlo mokrejšie, tým vyššie je riziko prenosu.“ Preto je rozdiel medzi suchým keksom a kúskom uhorky obrovský. Nie preto, že by keks bol magicky čistý, ale preto, že vlhkosť funguje ako taxík pre mikróby.
Podlaha si pamätá
Ďalšia nepríjemná časť príbehu - nejde len o to, čo sa stalo pred sekundou. Štúdia vedená Paulom Dawsonom z Clemson University skúmala prenos baktérie salmonely z dlažby, dreva a koberca na chlieb a bolonskú salámu.
Salmonela podľa nej dokázala prežiť na suchých povrchoch až štyri týždne a stále sa mohla preniesť na jedlo. Pri dlažbe sa po 5 sekundách prenieslo na salámu viac než 99 percent buniek baktérií. To znamená, že neviditeľný problém môže zostať na kuchynskej linke alebo podlahe dlho po tom, čo si naň zabudol.
Tregoning to pre The Guardian zhrnul cez príklad s kontaminovaným kuracím mäsom - ak sa dotkne pracovnej plochy a o dve hodiny tam položíš chlieb, baktérie si ešte stále môžu nájsť cestu na tvoje jedlo. „Budú tam približne 24 hodín,“ hovorí.
Opláchnutie nestačí
Rýchle opláchnutie pod kohútikom pôsobí ako dobrý kompromis medzi hygienou a neplytvaním. Lenže voda nie je dezinfekcia a pri pórovitom, mäkkom alebo členitom jedle sa nedostane všade. „Opláchnutie vodou nezaručí, že je čisté - najmä ak ti pes mohol po dome rozniesť niečo hrozné.“ Podobná logika sa však ukázala aj mimo kuchyne.
Štúdia z tohto roku skúmala kontamináciu ortopedických implantátov po kontakte s podlahou operačnej sály. Aj krátky kontakt stačil na zachytenie baktérií a dezinfekcia ich síce znížila, ale nie vždy úplne odstránila. Kuchyňa nie je operačná sála, no pointa je rovnaká - podlaha jednoducho nie je neutrálna zóna.
Jesť alebo vyhodiť?
Pre väčšinu zdravých ľudí nemusí každá spadnutá omrvinka znamenať katastrofu. Rozhodovanie však nemá stáť na počítaní do päť. Dôležitejšie je, čo spadlo, kam to spadlo a kto to bude jesť. Americké centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb pripomína, že vyššie riziko vážnej otravy jedlom majú malé deti, starší ľudia, tehotné ženy a ľudia s oslabenou imunitou.
Ak teda padne na zem cukrík v obývačke, niekto nad tým mávne rukou. Ak spadne vlhká uhorka, melón, syr, mäso alebo jedlo pre dieťa, najrozumnejšia odpoveď je nudná, ale bezpečná - vyhodiť.
