💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Jedlo vyhoď, ak má pleseň, sliz, vyteká z neho tekutina alebo zapácha.
- Hnedé banány či zvráskavené jablká sú väčšinou stále bezpečné.
- Mäkké ovocie s plesňou patrí do koša, pri tvrdom môžeš napadnutú časť odrezať.
- Ryža alebo cestoviny ponechané viac ako dve hodiny pri izbovej teplote radšej nejedz.
Otvoríš chladničku a nájdeš zvädnutý šalát, zvráskavené jablko alebo banán posiaty hnedými škvrnami. Prvá reakcia býva jednoduchá - vyhodiť. Lenže podľa odborníčky na výživu a potravinárstvo Emmy Beckett z Australian Catholic University tým často zbytočne plytváme jedlom aj peniazmi, píše pre portál The Conversation.
Ako upozorňuje, austrálske domácnosti vyhodia približne 30 percent nakúpených potravín. Pre porovnanie, podľa údajov Eurostatu vyhodí každý Slovák ročne približne 99 kilogramov potravín. Až 67 percent z tohto odpadu vzniká priamo v domácnostiach.
Najčastejšie pritom končí v koši pečivo, ovocie, zelenina, mliečne výrobky a zvyšky uvarených jedál. V čase rastúcich cien potravín a životných nákladov je to problém, ktorý pocíti nejedna peňaženka. Dobrou správou je, že množstvo potravín vyzerá horšie, než na tom naozaj sú. Zlou správou je, že existujú situácie, keď sa už riskovať neoplatí. Pozri si rozdiel.
Štyri znaky, pri ktorých neriskuj
Emma Beckett upozorňuje na štyri hlavné signály, ktoré naznačujú, že jedlo už nemusí byť bezpečné:
- viditeľná pleseň,
- slizký povrch,
- vytekajúca tekutina,
- silný alebo kyslý zápach.
„Ak má potravina jeden alebo viac z týchto znakov, je najlepšie ju vyhodiť,“ vysvetľuje odborníčka. Takéto jedlo môže obsahovať mikroorganizmy spôsobujúce otravu jedlom. Tá sa prejavuje bolesťami brucha, nevoľnosťou, vracaním alebo hnačkou. Naopak, vrásky, hnednutie či vysychanie často znamenajú len to, že potravina starne, nie že je nebezpečná.
Ovocie nemusí vyzerať dokonale
Hnedé alebo takmer čierne banány síce nevyzerajú lákavo, no stále sú vhodné do banana bread, palaciniek či smoothie. Pozor však na jednu vec. Zrelé banány produkujú etylén, prirodzený plyn, ktorý urýchľuje dozrievanie ďalšieho ovocia v okolí.
Podobne sú na tom aj staršie jablká. Keď strácajú vodu, ich šupka sa zvrašťuje. Takéto jablká sa však výborne hodia na pečenie, dusenie alebo strúhanie. Aj citróny a pomaranče časom vysychajú. Ich kôru však môžeš využiť pri pečení či výrobe marmelády a dužinu napríklad do nápojov alebo marinád.
Ak sa pleseň objaví na väčšom a pevnom ovocí, často stačí odstrániť napadnutú časť s rezervou niekoľkých centimetrov. Pri mäkkom ovocí, ako sú jahody či maliny, je však podľa Beckettovej bezpečnejšie vyhodiť celý kus.
Zvädnutá zelenina ešte nemusí byť na odpis
Mrkva, paprika alebo cuketa, ktoré už stratili pevnosť, sú väčšinou len dehydrované. Stále ich môžeš upiecť, rozmixovať alebo pridať do polievok. Listová zelenina sa dá dokonca čiastočne zachrániť. Stačí ju rozdeliť na listy a približne pol hodiny namočiť do studenej vody. Takto dokáže znovu nasať časť stratenej vlhkosti.
Pri zemiakoch si však dávaj pozor na výrazné zelené sfarbenie alebo klíčky. Obsahujú prirodzené toxické látky, ktoré môžu byť vo väčšom množstve škodlivé. Zaujímavosťou sú huby - biely chumáčik pripomínajúci vatu nemusí byť pleseň. Často ide o podhubie - prirodzenú súčasť huby. Skutočná pleseň sa objavuje vo výrazných modrých, zelených, sivých alebo žltých škvrnách.
Chlieb a ryža si vyžadujú opatrnosť
Pri chlebe platí jednoduché pravidlo - ak je plesnivý, vyhoď ho celý. Pleseň sa totiž v pórovitých potravinách šíri oveľa hlbšie, než vidíš na povrchu. Ak je len tvrdý a vyschnutý, môžeš z neho pripraviť hrianky alebo strúhanku. Ryžu a cestoviny možno po uvarení spotrebovať ešte niekoľko dní, ale len vtedy, ak boli rýchlo schladené a uložené v chladničke.
Pred konzumáciou ich ale treba dôkladne zohriať. „Zvyšky jedla, ktoré zostali pri izbovej teplote dve hodiny alebo dlhšie, by sa mali vyhodiť,“ upozorňuje Beckettová. Niektoré baktérie totiž produkujú látky, ktoré nemusí odstrániť ani opätovné zohrievanie.
Pri mliečnych výrobkoch buď prísnejší
Mlieko či jogurty väčšinou konzumujeme bez ďalšej tepelnej úpravy. Preto odborníčka odporúča dodržiavať dátum spotreby a po jeho uplynutí ich radšej nekonzumovať. Mäkké syry s plesňou treba vyhodiť celé. Korene plesní totiž môžu preniknúť hlboko dovnútra a nie sú viditeľné voľným okom.
Pri tvrdých syroch, napríklad parmezáne, je situácia priaznivejšia. Napadnutú časť možno často odstrániť s dostatočnou rezervou a zvyšok syra zostáva použiteľný. Ako uzatvára Beckettová, „existuje mnoho spôsobov, ako zachrániť potraviny, ktoré už nie sú v najlepšej forme, ale stále nie sú pokazené“. Stačí poznať základné pravidlá bezpečnosti a nerozhodovať sa len podľa vzhľadu.
