💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Prvýkrát dostal človek naraz pečeň aj dve obličky z prasaťa.
- Orgány fungovali približne 36 hodín bez známok vážnych problémov.
- Prasa bolo geneticky upravené, aby telo orgány ľahšie prijalo.
- Vedci veria, že podobné transplantácie môžu raz zachrániť tisíce životov.
Predstava, že človek dostane pečeň alebo obličku z prasaťa, ešte donedávna znela ako námet na sci-fi film. Vedci však práve posunuli hranice medicíny o ďalší krok, píše portál Nature. Tím z Číny otiž prvýkrát transplantoval klinicky mŕtvemu človeku naraz dve obličky a celú pečeň od geneticky upraveného prasaťa.
Výsledky štúdie publikovanej v magazíne Med ukázali, že orgány spočiatku fungovali prekvapivo dobre. Príjemcom bol 53-ročný muž, u ktorého lekári potvrdili mozgovú smrť. So súhlasom rodiny jeho telo udržiavali pri živote takmer päť dní, aby mohli sledovať správanie transplantovaných orgánov.
Xenotransplantácia
Celý postup patrí do oblasti nazývanej xenotransplantácia. Ide o transplantáciu orgánov medzi rôznymi živočíšnymi druhmi, napríklad z prasaťa do človeka. Doteraz sa podobné experimenty zameriavali najmä na jeden orgán. Niekoľko pacientov už dostalo prasacie srdce, obličku alebo časť pečene. V Spojených štátoch aj v Číne už prebiehajú klinické testy na živých ľuďoch.
„Transplantácia prasacích obličiek a pečene počas jednej operácie je jedinečná,“ uviedol Leonardo Riella z Massachusetts General Hospital, ktorý v roku 2024 viedol tím zodpovedný za prvú transplantáciu prasacej obličky živému človeku.
Prasa s upravenou DNA
Orgány pochádzali od prasaťa, ktorému vedci upravili genetickú informáciu na šiestich miestach. Tri ľudské gény pridali preto, aby znížili riziko tvorby krvných zrazenín. Ďalšie tri prasacie gény odstránili, aby imunitný systém človeka orgány neodmietol tak rýchlo.
Výsledky boli spočiatku sľubné. Už 19 hodín po operácii začala pečeň produkovať žlč, čo je jeden z hlavných znakov jej správneho fungovania. Hodnoty kreatinínu a močoviny, ktoré bývajú zvýšené pri poškodených obličkách, sa zároveň vrátili do normálu. To naznačovalo, že aj prasacie obličky pracujú tak, ako by mali.
Imunitný systém si všimol votrelca
Po približne 36 hodinách sa však objavili prvé známky odmietania orgánov. Vedci zistili, že bunky z prasacej pečene a obličiek začali postupne nahrádzať ľudské bunky. To naznačuje, že imunitný systém rozpoznal transplantované orgány ako cudzie telesá a začal proti nim bojovať. V pečeni sa objavili aj malé oblasti odumretého tkaniva a známky zrážania krvi.
Výskumníci zároveň zaznamenali zvýšený výskyt imunitných buniek označovaných ako S100A12+. Ide o bunky spojené so zápalom. Vedci sa domnievajú, že práve na ne by sa mohli v budúcnosti zamerať nové lieky, ktoré by pomohli predĺžiť životnosť transplantovaných orgánov.
Roky výskumu sú ešte pred nami
Podľa odborníkov sa podobné viacorgánové transplantácie v najbližších rokoch zrejme nestanú bežnou súčasťou medicíny. Operácie sú totiž veľmi komplikované a rizikové. Napriek tomu by mohli pomôcť pacientom so zlyhávaním pečene, pri ktorom často prestávajú fungovať aj obličky.
Vedúci výskumu Sü Jung uviedol, že tím plánuje ďalšie experimenty na klinicky mŕtvych ľuďoch aj na živých opiciach. Pred použitím u živých pacientov však musia vedci potvrdiť ešte jednu zásadnú vec - že z prasacích orgánov nehrozí prenos nebezpečných vírusov alebo baktérií.
Ak sa to podarí, dnešný experiment by mohol byť začiatkom novej éry transplantácií, v ktorej nedostatok darcovských orgánov prestane byť takým veľkým problémom ako dnes.
