Tento arktický gigant sa stal predmetom najnovšieho výskumu, ktorý odhaľuje prekvapivý kľúč k dlhovekosti – a ten má veľa spoločné s chladom, informuje portál iMeteo.sk.
V mrazivej vode plynie čas pomalšie
Veľryba grónska, známa aj ako bowhead whale, trávi celý život v ľadových vodách severu. Dorastá do obrovských rozmerov – váži aj 80 ton – no ešte pôsobivejšie je, že sa dožíva vyše 200 rokov. Desaťročia sa vedci pýtali, ako je možné, že toto zviera prežije tak dlho bez nádorov, zlyhania orgánov či iných bežných ochorení, ktoré skracujú životnosť väčšine cicavcov.
Výskum tímu z University of Rochester, publikovaný v Nature, naznačuje, že za všetkým stojí geniálny systém opravy DNA – akýsi vnútorný „mechanik“, ktorý dokáže v bunkách odstrániť aj tie najzávažnejšie poškodenia.
Proteín, ktorý spustí chlad
Kľúčovým hráčom je proteín s komplikovaným názvom CIRBP (cold-inducible RNA-binding protein). Aktivuje sa v momente, keď telo pocíti chlad, a spúšťa procesy, ktoré opravujú DNA s presnosťou, o akej sa ľudským bunkám môže zatiaľ len snívať.
Veľryby žijú v extrémne nízkych teplotách, preto tvoria CIRBP vo veľkom – až stonásobne viac než človek. Ich bunky tak vedia regenerovať rýchlejšie a čistejšie, bez potreby likvidovať poškodené tkanivo.
Vedci tento efekt otestovali aj v laboratóriu: keď zvýšili hladinu CIRBP v ľudských bunkách, schopnosť opraviť DNA sa zdvojnásobila. Rovnaký pokus na drozofilách – malých ovocných muškách – priniesol podobné výsledky: dlhší život a vyššiu odolnosť voči mutáciám.
„Mysleli sme si, že ľudské bunky už dosiahli hranicu, ako dobre dokážu opravovať DNA,“ hovorí Gorbunová. „Ale veľryby nám ukazujú, že sme ešte ďaleko od limitu.“
Dá sa veľrybí efekt prebudiť aj v ľudskom tele?
Vedci dnes testujú laboratórne myši so zvýšenou hladinou CIRBP, aby zistili, či im to predĺži život. Zároveň skúmajú, či bežné vystavenie chladu – napríklad otužovanie alebo studená sprcha – môže zvýšiť produkciu tohto proteínu prirodzene.
Ak by sa to potvrdilo, išlo by o prekvapivo jednoduchý spôsob, ako podporiť regeneráciu buniek a spomaliť starnutie bez liekov či zásahov. No nie každý je ochotný skočiť do ľadového jazera, preto sa hľadajú aj farmakologické alternatívy – látky, ktoré by dokázali aktivovať CIRBP bez chladu.
Takýto objav by mohol otvoriť dvere novým liečbam: od ochrany orgánov pri transplantáciách až po regeneráciu tkanív po operáciách. A kto vie – možno aj k predĺženiu života o celé desaťročia.
Príroda ako laboratórium večnej mladosti
Podľa Gabriela Balmusa z University of Cambridge by posilnenie bunkových opravných mechanizmov mohlo zásadne spomaliť proces starnutia a predchádzať chorobám spojeným s vekom. „Musíme však byť opatrní,“ upozorňuje. „Ľudské telo má svoje hranice a rovnováha je kľúčová.“
Zatiaľ čo vedci hľadajú odpovede v laboratóriách, príroda ich už dávno pozná. Veľryba grónska, ktorá pláva v ľadových vodách takmer dve storočia, je živým dôkazom, že dlhovekosť nemusí byť len sen. Možno sa jej tajomstvo skrýva práve v tom, čo sa nám môže zdať nepríjemné – v chlade.