💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Vedci z Oxfordu skúmali viac než 2-tisíc opíc a ľudoopov.
- Pravorukosť podľa nich súvisí so vzpriamenou chôdzou a veľkým mozgom.
- Ľudia neboli výnimoční, kým vedci nezapočítali veľkosť mozgu a spôsob pohybu.
- Prečo existujú ľaváci, stále nikto presne nevie.
To, že väčšina ľudí automaticky chytí pero pravou rukou, berieme ako úplnú samozrejmosť. Ale z pohľadu evolúcie ide o dosť zvláštnu vec, píše portál LADBible. Prečo sa ľudstvo tak výrazne priklonilo na jednu stranu, keď príroda zvyčajne funguje vyváženejšie?
Vedci z University of Oxford teraz tvrdia, že konečne našli odpoveď. A celé to vraj začalo ešte v momente, keď naši predkovia vstali zo štyroch a začali chodiť po dvoch.
Analyzovali tisíce primátov
Výskum publikovaný v PLOS Biology skúmal 2 025 opíc a ľudoopov zo 41 rôznych druhov primátov. Vedci porovnávali ich používanie rúk, veľkosť mozgu, pohyb, spôsob života aj schopnosť používať nástroje. Najskôr vyzeralo, že ľudia sú úplne mimo všetkých pravidiel prírody.
Potom však výskumníci pridali dva zásadné faktory - veľkosť mozgu a pomer dĺžky rúk a nôh. Zrazu sa ukázalo, že človek vlastne nie je až taký výnimočný. Oxfordská univerzita to zhrnula jednoducho: „Keď zohľadníte vzpriamenú chôdzu a veľký mozog, ľudia prestanú vyzerať ako evolučná anomália.“
Chôdza po dvoch všetko zmenila
Vedci si myslia, že rozhodujúci moment prišiel vtedy, keď naši predkovia začali chodiť po dvoch nohách. Ruky už zrazu nemuseli slúžiť na pohyb, takže sa mohli viac využívať na jemné činnosti, napríklad uchopovanie, hádzanie alebo výrobu nástrojov. Neskôr sa začal zväčšovať aj ľudský mozog. A práve vtedy sa podľa vedcov preferencia pravej ruky výrazne posilnila.
„Naše výsledky naznačujú, že to pravdepodobne súvisí s niektorými kľúčovými vlastnosťami, ktoré z nás robia ľudí, hlavne vzpriamenou chôdzou a evolúciou väčších mozgov,“ vysvetlil evolučný antropológ Thomas A. Püschel.
Záhadní hobiti z Indonézie
Vedci sa pozreli aj na dávno vyhynuté druhy ľudí. Medzi nimi bol aj Homo floresiensis, malý človek prezývaný hobit, ktorého pozostatky našli v Indonézii. Tento druh mal menší mozog a menej výraznú preferenciu jednej ruky.
Vedci si myslia, že súviselo aj s tým, že sa stále čiastočne pohyboval lezením po stromoch a nechodil úplne moderne ako dnešní ľudia. Takže čím bol mozog väčší a čím viac sa druh spoliehal na chôdzu po dvoch, tým silnejšia bola tendencia používať pravú ruku.
Ľaváci sú stále záhadou
Ľaváci sú časť príbehu, ktorú vedci stále nevedia úplne vysvetliť. Tvoria asi desať percent populácie a zatiaľ nie je jasné, prečo sa tento rozdiel zachoval.
Výskumníci teraz skúmajú aj ďalšie zvieratá, napríklad kengury či papagáje, aby pochopili, či podobné správanie existuje aj inde v prírode. A možno práve tam sa skrýva odpoveď na jednu z najstarších otázok o ľudskom tele - ale možno aj nie, takže dovtedy budú ľaváci stále tak trochu vyčnievať.
