💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Evolučne sme rovnako vzdialení od mačiek aj psov.
- Z pohľadu usporiadania génov máme bližšie k mačkám.
- Psy aj mačky patria medzi mäsožravce, ľudia medzi primáty.
- Mačky môžu vedcom pomáhať pri výskume rakoviny aj genetických chorôb.
Mačky sa správajú, akoby mali v byte vlastnú vládu. Psy zas často pôsobia, akoby ich najväčším životným poslaním bolo byť pri nás. Obe zvieratá sú nám extrémne blízke emocionálne, no biologicky je to o čosi komplikovanejšie, píše portál Live Science. Otázka, či máme bližšie k mačkám alebo psom, má dve odpovede. A záleží na tom, či sa pozeráme na evolúciu, alebo na genetiku.
Remíza, hovorí evolúcia
Z evolučného pohľadu je to nerozhodne. Mark Springer, emeritný profesor evolúcie, ekológie a biológie organizmov na University of California, Riverside, pre Live Science povedal: „Z evolučnej perspektívy sme rovnako príbuzní so psami aj mačkami.“
Mačky, psy aj ľudia sú cicavce. To znamená, že patríme do veľkej skupiny živočíchov, ktoré majú spoločné znaky, napríklad mliečne žľazy a srsť alebo jej pozostatky. V rodokmeni cicavcov patria mačky a psy do radu mäsožravcov, po latinsky Carnivora. Ľudia patria medzi primáty.
Tieto dve línie sa podľa Springera oddelili od spoločného predka približne pred 90 až 95 miliónmi rokov. Mačky a psy sa od seba oddelili neskôr, približne pred 55 miliónmi rokov.
Springer to vysvetlil ešte presnejšie: „Psy a mačky sú príbuznejšie cicavcom, ako sú šupinavce, kone, kravy, veľryby, netopiere, piskory a krtkovia, než ľuďom.“ A platí to aj opačne: „Ľudia sú príbuznejší letuchám, tanyám, králikom, potkanom a myšiam než mačkám a psom.“
Genetika nahráva mačkám
Inak je to však v prípade, keď sa pozrieme na DNA. DNA je návod, podľa ktorého telo funguje. Ak vedci merajú, koľko sa tento genetický kód menil počas evolúcie, ľudia sú opäť približne rovnako vzdialení od mačiek aj psov. Lenže existuje aj iný pohľad - ako sú gény uložené v chromozómoch. Chromozómy si môžeš predstaviť ako balíčky DNA v bunkách. A tu už mačky vyhrávajú.
William Murphy, odborník na porovnávaciu genomiku z Texas A&M University, vysvetlil: „Z hľadiska toho, ako sú gény usporiadané v chromozómoch, sú ľudia a mačky dvakrát podobnejší než ľudia a psy.“ Predkovia dnešných psov prešli počas evolúcie veľkými prestavbami chromozómov, mačky si zachovali usporiadanie genómu, teda celej genetickej výbavy, ktoré je bližšie tomu nášmu.
Rovnaké problémy, podobné riešenia
Nejde len o zábavnú odpoveď do debaty pri káve. To, ako sú gény usporiadané, ovplyvňuje aj to, kedy sa zapínajú a vypínajú. Tomu sa hovorí regulácia génov. Vďaka tomu môžu byť mačky dôležitým modelom pri skúmaní ľudských chorôb. Napríklad polycystická choroba obličiek sa vyskytuje u ľudí aj mačiek. Liečba vyvíjaná pre mačky tak môže neskôr pomôcť aj ľuďom.
Mačky môžu byť užitočné aj pri výskume rakoviny. Jedna nedávna štúdia zistila, že gény spojené s rakovinou sú u mačiek výrazne podobné tým ľudským. Príkladom je gén FBXW7, ktorý bol zmenený vo viac než polovici skúmaných mačacích nádorov mliečnej žľazy. U ľudí sú zmeny v rovnakom géne spojené s horšími výsledkami pri rakovine prsníka.
Psy však z výskumu nevypadávajú. Vedci ich používajú pri skúmaní Alzheimerovej choroby, epilepsie, očných ochorení aj chorôb srdca. Záver je teda pekne mačací - evolučne je to remíza, no keď ide o štruktúru genómu, ľudia majú bližšie k mačkám.
