💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Ľudia v Európe vyhodia viac ako 70 kilogramov jedla ročne na osobu.
- Najväčší problém sú zlé nákupné návyky a chaos v dátumoch spotreby.
- Mrazené jedlo sa vyhadzuje výrazne menej než čerstvé.
- Podľa vedcov by pomohli menšie balenia aj lepšie vysvetlené etikety.
Otvoríš chladničku, nájdeš jogurt po dátume spotreby, zvädnutý šalát alebo pečivo tvrdé ako kameň a bez rozmýšľania ho hodíš do koša. Väčšina ľudí to berie ako úplnú normálku. Lenže práve z takýchto malých rozhodnutí vzniká obrovský problém, ktorý už dávno nesúvisí len s neporiadkom v kuchyni, píše portál The Conversation.
Európske domácnosti totiž vyhadzujú extrémne množstvo jedla. A to v čase, keď ceny potravín rastú, vojny komplikujú dodávky a milióny ľudí po svete riešia hlad. „Nie je to len odpad. Sú to stratené kalórie, stratené peniaze a rastúci klimatický problém,“ upozorňuje Ian Williams, profesor aplikovanej environmentálnej vedy na University of Southampton a autor analýzy.
Podľa jeho tímu vyhodí priemerný Európan viac než 70 kilogramov jedla ročne (áno, aj ty). Celkovo sa v Európe a Spojenom kráľovstve v roku 2025 vyhodilo približne 69 miliónov ton jedla. A nejde len o bohaté krajiny. Celosvetovo skončilo podľa posledných dostupných dát z roku 2022 v koši viac než miliarda ton potravín.
Supermarkety nás tlačia do väčších nákupov
Poznáš to - ak kúpiš dve balenia, tretie dostaneš zadarmo. Alebo zľava typu 1+1. Takéto akcie podľa vedcov výrazne zvyšujú množstvo vyhodeného jedla. Ľudia často nakúpia viac, než reálne zjedia. Situáciu zhoršuje aj nakupovanie v strese alebo nalačno. Vtedy má človek tendenciu brať do košíka viac vecí impulzívne.
Výskum zároveň ukázal jednoduchú vec - ľudia, ktorí si pred nákupom skontrolujú chladničku a idú do obchodu so zoznamom, vyhadzujú menej jedla. Problémom sú aj samotné obchody. Mnohé produkty sa predávajú vo veľkých baleniach, ktoré menšie domácnosti nestihnú spotrebovať. Ak človek býva sám, rodinné balenie šalátu alebo pečiva často skončí v koši.
Chaos v dátumoch spotreby
Jedným z najväčších problémov je nepochopenie etikiet na potravinách. Mnohí ľudia si myslia, že dátum minimálnej trvanlivosti predstavuje hranicu medzi tým, čo je dobré a čo už nie. V skutočnosti často hovorí len o kvalite produktu, nie o bezpečnosti. Inými slovami - potravina môže byť stále v poriadku, len už nemusí chutiť úplne rovnako.
„Strach z možnej choroby je často silnejší než pocit viny z plytvania jedlom,“ vysvetľuje Williams. Práve preto vedci tvrdia, že jasnejšie označovanie potravín by mohlo množstvo odpadu znížiť veľmi rýchlo.
Mraznička je silnejšia, než si myslíš
Veľkú rolu hrá aj to, ako jedlo doma skladujeme. Mnoho ľudí nevie správne mraziť potraviny alebo si zle organizuje chladničku. Vedci odporúčajú jednoduché pravidlo „prvý dnu, prvý von“. Znamená to, že najskôr treba zjesť staršie potraviny a nové odložiť dozadu.
Výrazne pomáha aj takzvané batch cooking. To je príprava väčšieho množstva jedla naraz, ktoré si potom rozdelíš na viac dní alebo zamrazíš. Zaujímavé je, že mrazené jedlo sa podľa analýzy vyhadzuje omnoho menej než čerstvé. Dáva to logiku - vydrží dlhšie a človek nemá pocit, že musí všetko zjesť okamžite.
Varíme viac, než treba
Veľa odpadu vzniká aj pri spoločenských situáciách. Keď príde návšteva, ľudia majú potrebu pripraviť priveľa jedla. Pre mnohých je totiž plný stôl symbolom pohostinnosti alebo starostlivosti. Moderný život navyše nepomáha. Ľudia jedia v aute, v práci alebo za pochodu.
Rastie aj popularita polotovarov a hotových jedál. Takzvaná convenience culture (kultúra pohodlného stravovania), šetrí čas, ale zároveň zvyšuje množstvo odpadu. Zaujímavé je, že bohatstvo krajiny automaticky neznamená viac odpadu. Vedci nenašli jasné prepojenie medzi výkonom ekonomiky a množstvom vyhodeného jedla. Dôležitejšie sú zvyky, kultúra a správanie ľudí.
Jednoduché riešenia
Podľa Williamsa existuje niekoľko relatívne jednoduchých riešení. Prvým je lepšie vysvetlenie dátumov na obaloch. Druhým menšie balenia potravín a obaly, ktoré sa dajú znovu uzatvoriť. Supermarkety by tiež mohli viac podporovať predaj „škaredého“ ovocia a zeleniny, ktoré ľudia často ignorujú len kvôli vzhľadu.
Pomôcť by mohli aj kurzy varenia, kampane o správnom skladovaní jedla alebo aplikácie, ktoré sledujú, čo má človek doma. „Malé zmeny doma môžu priniesť veľké úspory pre planétu aj rodinné rozpočty,“ tvrdí Williams.
A možno práve toto je na celej téme najbizarnejšie. V čase, keď ľudia riešia drahé potraviny a ekonomickú neistotu, obrovská časť jedla stále končí v koši len preto, že sme si zvykli nakupovať bez plánu.
