Na Slovensku ročne vyhodíme až 800-tisíc ton potravín, z ktorých drvivá časť je ešte vhodná na konzumáciu a mohla by pomôcť ľuďom v núdzi.
„Je to obrovský etický problém. Na Slovensku vyhodíme medzi 600- až 800-tisíc ton (potravín), a redistribuuje sa menej než 5- až 6-tisíc, čiže menej ako percento. To znamená, že 99 percent potravín, z ktorých veľká časť je stále vhodná na ľudskú konzumáciu, sa jednoducho nedostane k ľuďom,“ prezradil pre Euractiv Viktor Porubský zo Slovenskej katolíckej charity.
Podľa dostupných údajov v Európe každú sekundu skončí v koši až 278 krajcov chleba. Celkovo tak pečivo ročne tvorí až 175-tisíc ton odpadu. Slovensko pri tom do tohto čísla prispieva viac než 15-tisíc tonami pekárenského odpadu.
Výskumníci projektu FOODRUS, (ktorý má za cieľ hľadať cesty k udržateľnému potravinovému systému), odhadujú, že najviac pečiva vyhadzujú domácnosti (50 percent), následne obchody (30 percent) a v menšej miere gastro sektor (15 percent). Zvyšok sa vyhodí počas samotnej výroby (5 percent).
Stále sa to zhoršuje
Toto enormné plytvanie potravinami a jeho dôsledky vysvetlila odborníčka Marieta Okenková zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Koordinátorka projektu FOODRUS na podujatí s názvom „Potravinový odpad Slovensko: Najväčšie výzvy v boji plytvaniu jedlom“ uviedla, že pokrok v znižovaní vyhodených potravín zostáva nedostatočný.
Podľa nej zbytočné vyhadzovanie potravín pôsobí ako katalyzátor klimatickej krízy, keďže 8 až 10 percent svetových skleníkových plynov vzniká v dôsledku neskonzumovaných potravín ktoré skončia na skládke. „Spolu s nevyužitými potravami sa vyhadzujú aj prírodné zdroje a doplácajú na to najmä hladujúci ľudia z chudobných krajín,“ dodala Okenková.
Európska únia si pritom v roku 2015 stanovila globálne ciele, aby sa do roku 2030 znížil podiel plytvania potravinami o polovicu. Štúdia zo septembra 2022 však ukázala, že európska dvadsaťsedmička v skutočnosti vyhadzuje takmer dvojnásobne viac potravín, približne 152 miliónov ton, oproti odhadom z roku 2016 (88 miliónov ton).
Musíme začať od seba
Napriek tomu, že na Slovensku nemáme žiadne funkčné systémy na opätovné narábanie s nepoužitým jedlom, podľa odborníkov by sme museli v prvom rade zmeniť samotný prístup spoločnosti.
Preto odborníci z projektu FOODRUS monitorovali správanie v 13 domácnostiach, na základe ktorého vypracovali odporúčania. Vďaka nim sa následne percento vyhodeného chleba v daných domácnostiach už po jednom mesiaci znížil až o 40 percent.
„Došli sme k záveru, že cez zvýšenie povedomia a rozvoja správnych spotrebiteľských návykov – od nakupovania cez uskladnenie potravín až po bezobalové varenie – môžeme výrazne znížiť plytvanie chlebom v domácnostiach,“ dodala Okenková.
