💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Viagra patrí medzi troch najvážnejších kandidátov na liečbu alebo prevenciu Alzheimerovej choroby.
- Experti hodnotili 80 existujúcich liekov a vakcín pomocou takzvanej Delphi metóde.
- Okrem sildenafilu zaujala aj vakcína Zostavax a liek riluzol.
- Definitívnu odpoveď prinesú až rozsiahle klinické štúdie.
Predstava, že liek známy najmä z reklám na „mužský výkon“ by mohol pomôcť proti jednej z najdesivejších chorôb staroby, znie ako clickbait. No tentoraz za tým stoja priamo vedci, píše portál ScienceAlert.
Štúdia publikovaná v magazíne Alzheimer’s Research & Therapy analyzovala 80 existujúcich liekov a vakcín, ktoré by mohli mať potenciál pri liečbe alebo prevencii Alzheimerovej choroby.
Panel 21 expertov prešiel anonymné nominácie, klinické dáta aj dostupné dôkazy a pomocou takzvanej Delphi metódy (spravidla sa v nej zúčastňujú skupiny expertov, ktorí robia odhady nezávisle od seba) vybral najužší výber kandidátov.
Z 80 možností sa do finále dostali tri - sildenafil (známy pod značkou Viagra), vakcína proti pásovému oparu Zostavax a riluzol, liek používaný pri amyotrofickej laterálnej skleróze.
Prečo práve tieto tri?
Autori štúdie píšu: „Každý z prioritných kandidátov má dôkazy podporujúce relevantné mechanizmy účinku, neklinické štúdie aj klinické dôkazy z epidemiologických štúdií a alebo z predbežných klinických skúšaní.“
Zároveň zdôrazňujú, že tieto látky sú relatívne dobre tolerované aj u krehkejšej populácie starších ľudí, čo je kľúčové pri plánovaní rozsiahlych testovaní. „Preto odporúčame každý z týchto terapeutických prístupov ako vysokú prioritu pre klinické skúšania pri liečbe alebo prevencii Alzheimerovej choroby,“ dodávajú.
Sildenafil funguje ako inhibítor, ktorý uvoľňuje cievy. Okrem podpory erekcie sa v minulosti ukázalo, že môže znižovať riziko Alzheimerovej choroby - najmä tým, že obmedzuje toxické hromadenie proteínu tau v mozgu, ktoré je pre pacientov typické.
Ešte väčší potenciál podľa panelu vykazuje vakcína Zostavax. Hoci presný mechanizmus zatiaľ nie je úplne jasný, výskumy naznačujú, že posilnenie imunitného systému môže nepriamo chrániť mozog pred rozvojom demencie.
Tretím kandidátom je riluzol. Ten pôsobí tak, že mení biologické dráhy v mozgu a znižuje hladiny chemických látok spojených s neurodegeneratívnymi ochoreniami, a teda pomáha neurónom prežiť dlhšie.
Recyklovanie liekov ako rýchlejšia cesta k riešeniu
Vývoj úplne nového lieku trvá roky a stojí miliardy. Recyklovanie existujúcich liekov je rýchlejšie, lacnejšie a bezpečnejšie, pretože ich vedľajšie účinky aj dávkovanie už poznáme.
„Poraziť demenciu si vyžiada každý smer výskumu - od využívania toho, čo už vieme, až po objavovanie nových liekov na liečbu a prevenciu,“ hovorí Anne Corbett z University of Exeter. „Recyklovanie liekov je dôležitou súčasťou tejto mozaiky, pretože nám pomáha premeniť dnešný liek na jednu chorobu na zajtrajšiu liečbu inej.“
Nádej áno, zázrak zatiaľ nie
Treba však brzdiť očakávania. To, že sa tieto lieky dostali do užšieho výberu, ešte neznamená, že Alzheimerovu chorobu dokážu zastaviť alebo zvrátiť.
„Je dôležité zdôrazniť, že tieto lieky potrebujú ďalšie skúmanie, kým budeme vedieť, či ich možno použiť na liečbu alebo prevenciu Alzheimerovej choroby,“ upozorňuje Corbett. „Teraz potrebujeme robustné klinické skúšania, aby sme pochopili ich skutočnú hodnotu a s istotou zistili, či sú účinné.“
Alzheimerova choroba je extrémne komplexná. Vedci vedia, že za ňou stojí viacero prepojených faktorov - genetických, imunitných aj metabolických. Rozpliesť túto sieť je obrovská výzva.
Napriek tomu je tu dôvod na opatrný optimizmus. História medicíny už viackrát ukázala, že lieky vyvinuté na jednu diagnózu dokážu prekvapiť pri inej. Možno sa raz bude spomínať aj na to, že boj proti demencii sa začal práve vďaka tabletke, ktorú si väčšina ľudí spája s úplne iným problémom.
