Čo sa deje s mozgom po 60-ke?Pexels/Andrea Piacquadio/
StoryEditor

Prečo strácame pamäť? Nový výskum prináša prelomové zistenia o starnutí mozgu

Dominika Kuchynková04.02.2026., 11:00h

Ten pocit, keď ideš do izby po niečo dôležité… a o pár sekúnd už netušíš, prečo si tam vlastne prišiel. Alebo keď si nevieš spomenúť na meno človeka, ktorého poznáš celé roky. Poznáš to aj ty?

Lajkuj Brainee.sk na

Najnovší výskum ukazuje, že za slabšou pamäťou nestojí len pribúdajúci počet sviečok na torte. Je výsledkom toho, ako sa náš mozog mení počas celého života.

image

AI ti preukázateľne berie schopnosť myslieť. Máme však návod, ako môžeš opäť naštartovať svoj mozog

Vedci analyzovali tisíce snímok mozgu a pamäťových testov od ľudí z celého sveta. Vďaka tomu sa im podarilo získať jeden z najpresnejších pohľadov na to, ako sa náš mozog mení v priebehu rokov, píše portál Vice na základe štúdie publikovanej v Nature Communications.

Ukázalo sa, že epizodická pamäť síce (schopnosť vybavovať si udalosti z minulosti) s vekom slabne, no u každého trochu iným tempom. Niektorí si zachovávajú bystrú myseľ aj vo vysokom veku, iní začnú zabúdať skôr. Rozhodujú detaily, ktoré si doteraz málokto uvedomoval.

Problém nie je len v jednej časti mozgu

Dlho sa predpokladalo, že za výpadky pamäti môže najmä hipokampus – párová štruktúra v spánkovom laloku mozgu a centrum spomienok. Nová štúdia však odhalila, že ide o oveľa širší problém.

Pamäť slabne vtedy, keď sa postupne zmenšuje mozgové tkanivo vo viacerých oblastiach naraz. Tento proces sa výraznejšie prejavuje najmä po šesťdesiatke. Nejde teda o jednu pokazenú časť, ale o opotrebovanie celého systému.

Vedci skúmali aj ľudí s genetickou predispozíciou na Alzheimerovu chorobu. U nich prebiehal úbytok mozgu aj pamäti rýchlejšie. Zaujímavé však je, že samotný proces bol rovnaký ako u ostatných. Gény ho len zrýchlili (inak ho ale nezmenili).

image

Strata pamäti neprichádza zo dňa na deň.

Pexels/Karolina Grabowska Www.kaboompics.com/

Zabúdanie je pomalý proces

Dobrou správou je, že strata pamäti neprichádza zo dňa na deň. Je to dlhodobý proces, počas ktorého sa v mozgu postupne hromadia slabé miesta. Práve preto máme šancu zasiahnuť skôr, než sa objavia vážne problémy. A to mení pohľad na budúcu liečbu.

Mechanizmus starnutia mozgu je podobný u väčšiny ľudí (bez ohľadu na genetiku), čo znamená, že budúce lieky a terapie môžu fungovať pre širokú skupinu ľudí.

image

Pamätáte si ešte, čo ste sa naučili v škole? Otestujte sa v kvíze a zistite, aké by ste dnes dostali vysvedčenie

Ak pamäť ovplyvňujú rozsiahle zmeny v mozgu, terapie v budúcnosti budú musieť pôsobiť na viac častí mozgu naraz, začínať oveľa skôr a zamerať sa predovšetkým na prevenciu, nie len na liečbu.

To znamená viac vyšetrení, viac sledovania mozgu, ale aj väčšiu šancu udržať si mentálnu sviežosť čo najdlhšie.

Top rozhovor
menuLevel = 3, menuRoute = notsorry/news/veda, menuAlias = veda, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
05. jún 2026 00:31