💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Niektoré lieky bez receptu môžu pri zneužívaní spôsobiť závislosť alebo poškodiť zdravie.
- Nosové spreje môžu vytvoriť „začarovaný kruh“ upchatého nosa.
- Sirupy proti kašľu či tabletky na spanie sa dajú zneužiť pre psychoaktické účinky.
- Na Slovensku sú viaceré rizikové látky dostupné, ale často už len na lekársky predpis.
Keď si ideš kúpiť liek proti bolesti, sprej do nosa alebo sirup na kašeľ, zvyčajne nad tým veľmi nerozmýšľaš. Je to predsa bežná vec. V lekárni ti to predajú bez problémov, často aj bez otázok, a človek automaticky predpokladá, že keď je to voľne dostupné, je to bezpečné. Lenže realita je oveľa komplikovanejšia, píše portál The Conversation.
Niektoré lieky, ktoré sa v rôznych krajinách predávajú bez receptu (a niektoré aj u nás, hoci s obmedzeniami), môžu pri nesprávnom používaní spôsobiť závislosť, poškodiť organizmus alebo vytvoriť zlozvyk, z ktorého sa ťažko uniká. Stačí ich brať príliš dlho, vo vyšších dávkach alebo z úplne nesprávnych dôvodov. Tu je päť príkladov, pri ktorých sa oplatí mať rešpekt.
1. Lieky s kodeínom
Kodeín je opiátová látka, ktorá sa používa proti bolesti a v niektorých prípadoch aj na tlmenie kašľa. Po užití ho telo premieňa na morfín, čo je dôvod, prečo dokáže účinne tlmiť bolesť, ale zároveň aj to, prečo môže byť problémový.
Medzi bežné vedľajšie účinky patrí ospalosť, zápcha, nevoľnosť a závraty. Pri vyšších dávkach však môže spomaliť dýchanie a zhoršiť koordináciu, čo už nie je len „nepríjemné“, ale potenciálne nebezpečné.
Pri pravidelnom užívaní sa môže vytvoriť tolerancia - teda stav, keď pôvodná dávka prestane fungovať a človek má tendenciu ju zvyšovať. Odtiaľ je už len krok k fyzickej závislosti. Náhle vysadenie môže spôsobiť abstinenčné príznaky, napríklad úzkosť, nepokoj, potenie alebo problémy so spánkom.
Na Slovensku sa lieky s obsahom kodeínu nachádzajú v databáze Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv, ale v praxi sú väčšinou viazané na lekársky predpis. To znamená, že nejde o typický „voľnopredajný“ liek, ktorý si len tak hodíš do košíka. Lekári ho však predpisujú na tlmenie kašla.
2. Spreje do nosa
Pri nádche a upchatom nose sú nosové spreje ako záchrana. Účinné látky ako xylometazolín alebo oxymetazolín zúžia cievy v nosovej sliznici a znížia opuch, vďaka čomu sa dá zrazu normálne dýchať. Problém je, že pri dlhšom používaní sa môže objaviť takzvaná „rebound“ nádcha - teda stav, keď po odznení účinku nos opuchne ešte viac.
Človek potom siaha po spreji znova a znova, až sa z toho stane návyk. Odborne sa tento jav označuje ako liekmi vyvolaná nádcha. Pri dlhodobom zneužívaní môže dôjsť k poškodeniu sliznice, suchosti, krvácaniu z nosa a v extrémnych prípadoch aj k vážnemu poškodeniu nosovej prepážky. Odporúčanie je jednoduché - spreje používať maximálne 3 až 5 dní.
3. Tabletky na spanie z lekárne
Niektoré antihistaminiká majú sedatívny účinok, preto sa predávajú aj ako krátkodobá pomoc pri nespavosti. Typické príklady sú promethazín alebo difenhydramín. Tieto látky však môžu pomerne rýchlo viesť k tolerancii. To znamená, že po čase už človek potrebuje vyššiu dávku, aby vôbec zaspal.
A keď sa ich pokúsi vysadiť, môže prísť stav, keď spánok zrazu prestane fungovať ešte horšie než predtým. Promethazín sa navyše objavuje aj v rekreačnom zneužívaní, napríklad v zmesi známej ako purple drank, kde sa kombinuje sirup s promethazínom a sladené nápoje. Táto kombinácia môže viesť k extrémnej sedácii a nebezpečnému útlmu dýchania.
4. Sirupy proti kašľu
Dextrometorfán (DXM) je bežná látka v sirupoch proti kašľu. V odporúčaných dávkach je relatívne bezpečný a funguje ako tlmič kašľa. Problém nastáva pri vysokých dávkach.
Vtedy DXM ovplyvňuje NMDA receptory v mozgu a môže vyvolať stavy podobné ketamínu. Človek môže zažiť halucinácie, zmenené vnímanie reality alebo pocit „odpojenia“ od vlastného tela. Práve preto patrí medzi najčastejšie zneužívané voľnopredajné lieky. A áno, často to začína úplne nevinnou vetou: „Veď je to len sirup.“
5. Preháňadlá
Stimulantné laxatíva fungujú tak, že nútia črevá pracovať rýchlejšie. Mnohí ľudia ich zneužívajú pri poruchách príjmu potravy, športoch s váhovými kategóriami alebo len preto, že majú pocit, že „každý deň treba ísť na toaletu“. Lenže to nie je pravda. Zápcha sa zvyčajne definuje ako menej než tri vyprázdnenia týždenne.
A čo je ešte dôležitejšie - výskumy ukazujú, že stimulantné laxatíva nezabraňujú vstrebávaniu kalórií. Teda nefungujú ako „hack“ na chudnutie. Fungujú skôr ako cesta k dehydratácii, rozvratu elektrolytov a poškodeniu čriev. V závažných prípadoch môžu poškodiť aj srdce a obličky.
Voľnopredajné neznamená neškodné
Spoločný problém týchto liekov nie je v tom, že by boli automaticky nebezpečné. Nebezpečné sa stávajú vtedy, keď sa používajú nesprávne, príliš dlho alebo ako náhrada riešenia reálneho problému.
Voľnopredajné lieky totiž často pôsobia ako „zdravotný fast food“. Rýchlo pomôžu, sú po ruke a človek má pocit, že ich môže brať bez obmedzení. Lenže telo si pamätá. A niekedy si vypýta účet. Ak si nie si istý, najlepšie je urobiť nudnú, ale múdru vec - opýtať sa lekárnika.
