💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Objavili novú komoru v jaskyni, ktorá bola uzavretá 40-tisíc rokov.
- Nálezy potvrdzujú, že neandertálci boli technologicky aj kultúrne vyspelejší, než sme si mysleli.
- V jaskyni sa našla dokonca pec na výrobu lepidla stará 60-tisíc rokov.
- Vedci hovoria o jednom z najväčších objavov svojej kariéry.
Predstav si, že otvoríš priestor, do ktorého nikto nevstúpil od čias, keď po Zemi kráčali neandertálci. Presne to sa podarilo archeológom na Gibraltári, kde počas výskumu rozsiahlej siete jaskýň objavili novú komoru, zapečatenú neuveriteľných 40-tisíc rokov, píše portál LADBible.
Miesto sa nachádza v známom komplexe Gorhamovej jaskyne na juhovýchodnej strane Gibraltárskej skaly, pri Governor’s Beach. Už dlhé roky ide o jednu z najdôležitejších archeologických lokalít v Európe. Tentoraz však vedci narazili na niečo, čo môže výrazne zmeniť náš pohľad na pravekých ľudí.
Neandertálci, naši najbližší vyhynutí príbuzní, obývali Európu a Áziu približne od obdobia spred štyristotisíc rokov až po obdobie spred štyridsaťtisíc rokov. Dlhé desaťročia boli zobrazovaní ako primitívni lovci. Nálezy z Gibraltáru však ukazujú úplne iný obraz.
Dôkazy, že mysleli ako my
Hoci sa v novej komore nenašli kostry, stopy po neandertálcoch sú všade. UNESCO uvádza, že v jaskyniach existujú „dôkazy o love vtákov a morských živočíchov na potravu, o používaní pier na ozdobu a o prítomnosti abstraktných skalných rytín“.
Organizácia dodáva, že výskum týchto jaskýň „výrazne prispel k debatám o evolúcii neandertálcov a moderných ľudí“. Inými slovami, neandertálci neboli len silní preživší. Mali zmysel pre estetiku, symboliku a dokázali premýšľať v abstraktných pojmoch.
Pec stará 60-tisíc rokov
Jedným z najzásadnejších objavov posledných rokov je nález z roku 2024 - pec na výrobu lepidla stará približne 60-tisíc rokov. Vznikla v sedimentovej vrstve datovanej do obdobia spred 67-tisíc až 60-tisíc rokov a podľa vedcov bola „jasne“ vytvorená ľudskými rukami.
Táto pec slúžila na výrobu brezového dechtu, lepkavej látky, ktorú pravekí ľudia používali na pripevňovanie rukovätí k nástrojom alebo zbraniam. Samotná konštrukcia mala kruhový tvar, dva kanály a hrubé obloženie stien. To znamená, že neandertálci ovládali chemické procesy, plánovanie aj technologické postupy, ktoré si vyžadovali presnosť a skúsenosti.
Zimomriavky po celom tele
Riaditeľ a hlavný vedec Gibraltárskeho národného múzea Clive Finlayson opísal pre CNN moment, keď do novej časti jaskyne vstúpil po prvý raz. „Tá ulita je vzadu v tej jaskyni... je to asi dvadsať metrov od pláže,“ povedal.
„Niekto tú ulitu priniesol dnu... pred viac než štyridsaťtisíc rokmi. To mi už napovedalo, že tam boli ľudia, čo nie je až také prekvapivé. Tí ľudia, vzhľadom na vek, mohli byť len neandertálci.“
Finlayson priznal, že pri vstupe do priestoru mal zimomriavky. Označil ho za jeden z najvzrušujúcejších momentov svojej kariéry. „Koľkokrát v živote nájdete niečo, kam nikto nevstúpil štyridsaťtisíc rokov? Myslím, že to príde len raz za život,“ povedal.
A to je len začiatok. „Ako budeme kopať, bude to len väčšie a väčšie. Je veľká šanca, že tam máme obrovskú jaskyňu. A ako pôjdeme hlbšie, môžu sa objaviť ďalšie chodby. Je to extrémne vzrušujúce.“
Minulosť, ktorá sa zrazu približuje
Objav na Gibraltári nám neprináša len nové fakty. Mení spôsob, akým sa pozeráme na vlastný pôvod. Neandertálci prestávajú byť karikatúrou z učebníc.
Zrazu sú to ľudia, ktorí zdobili svoje telá, vyrábali nástroje, pracovali s ohňom a zanechávali po sebe umenie. A niekde v tme jaskyne, kde 40-tisíc rokov vládlo ticho, dnes znovu zaznieva ľudský hlas.