💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Pot sám o sebe nesmrdí, za zápach môžu baktérie.
- Antiperspirant blokuje potenie, deodorant rieši zápach.
- „Prírodné“ deodoranty fungujú podobne, no nie sú automaticky bezpečnejšie.
- Hliník v antiperspirantoch je podľa výskumov bezpečný.
Hoci je potenie pre telo vlastne dobrá správa, lebo ide o prirodzený chladiaci systém, má aj svoju menej príjemnú stránku: telesný pach, píše portál The Conversation.
Väčšina z nás preto siaha po antiperspirante alebo deodorante. Používame ich denne, aplikujeme na rovnaké miesto a často si myslíme, že ide o to isté. Lenže nie je. A práve pochopenie rozdielu ti môže pomôcť konečne prestať bojovať so zápachom naslepo.
Pot sám o sebe nesmrdí
Aby sme pochopili, ako tieto produkty fungujú, treba začať pri samotnom pote. Prekvapivo, pot je bez zápachu. Telo ho produkuje prostredníctvom dvoch typov potných žliaz - ekrinných a apokrinných.
Ekrinné žľazy sú rozmiestnené po celom tele a produkujú prevažne vodnatý pot. Ich hlavnou úlohou je regulácia telesnej teploty. Obsahujú síce elektrolyty a malé množstvá ďalších látok, no zápach zvyčajne nespôsobujú.
Apokrinné žľazy sa nachádzajú najmä v podpazuší a slabinách. Produkujú hustejší pot bohatý na bielkoviny, cukry a tuky. Tento pot je spočiatku tiež bez zápachu, problém nastáva až v momente, keď sa do hry zapoja baktérie na pokožke.
Tie sa potravinami z tohto potu doslova kŕmia a ako vedľajší produkt vytvárajú prchavé, zapáchajúce látky. Niektoré z nich dokáže ľudský nos zachytiť už v koncentráciách trilióntin gramu na liter vzduchu. Apokrinné žľazy sa navyše aktivujú počas puberty, čo vysvetľuje, prečo sa telesný pach v tomto období zrazu „objaví“.
Čo robí antiperspirant
Antiperspirant ide na problém radikálne - potenie sa snaží zastaviť ešte predtým, než vôbec začne. Obsahuje aktívne látky, zvyčajne soli kovov, najčastejšie rôzne formy hliníka alebo zirkónia. Medzi najbežnejšie patria napríklad chlorohydrát hlinitý či zlúčeniny hliníka so zirkóniom.
Tieto látky reagujú s vodou v potných žľazách a vytvoria dočasnú „zátku“, ktorá zabráni potu dostať sa na povrch pokožky. Menej potu znamená menej potravy pre baktérie, a teda aj menej zápachu.
Čo robí deodorant
Deodorant naopak potenie neblokuje. Pot môže ďalej vychádzať na povrch pokožky, no produkt sa snaží zabrániť tomu, aby zápach vznikol alebo bol cítiť. Dosahuje to rôznymi spôsobmi. Niektoré deodoranty obsahujú antimikrobiálne látky, ktoré znižujú počet baktérií zodpovedných za zápach. Iné používajú parfumy, ktoré nepríjemný pach jednoducho prekryjú.
Ďalšie zložky môžu pohlcovať zapáchajúce molekuly alebo vlhkosť. Niekedy sa mení aj pH pokožky, čím sa vytvorí prostredie menej priaznivé pre baktérie. Vedci dokonca pracujú aj na nových prístupoch, ktoré by baktériám zabránili vytvárať zapáchajúce látky alebo by neutralizovali ich „suroviny“ ešte predtým, než ich stihnú spracovať.
Keď sa to celé mieša
V praxi nejde o čierno-bielu voľbu. Mnohé produkty kombinujú oba prístupy - napríklad antiperspirant s antibakteriálnymi látkami alebo silnou parfumáciou. Okrem aktívnych zložiek obsahujú produkty aj ďalšie prísady, ako konzervanty, vône, látky uľahčujúce aplikáciu či zlepšujúce pocit na pokožke.
Ak ti ide len o to, aby si nesmrdel, deodorant môže úplne stačiť. Ak chceš aj menej potu, potrebuješ antiperspirant. A ak nevieš, čo ti vyhovuje, budeš si musieť trochu vyskúšať rôzne možnosti. Telo sa časom mení a to, čo fungovalo kedysi, dnes už nemusí.
A čo „prírodné“ deodoranty?
Okolo antiperspirantov sa roky šírili poplašné správy, no výskum založený na dôkazoch ukazuje, že hliníkové antiperspiranty sú bezpečné a nepredstavujú zdravotné riziko. Napriek tomu sú „prírodné“ deodoranty populárne. Ich princíp fungovania je však často rovnaký - antibakteriálny účinok, prekrytie zápachu, absorpcia vlhkosti alebo ich kombinácia.
Častou zložkou je napríklad hydrogénuhličitan sodný, ktorý absorbuje vlhkosť, pach a mení pH pokožky. Používajú sa aj esenciálne oleje pre ich antibakteriálne účinky a vôňu.
Dôležité však je, že označenie „prírodný“ automaticky neznamená bezpečnejší. Niektoré z týchto látok neboli testované tak dôkladne ako syntetické alternatívy a aj pri nich existuje riziko vzniku bakteriálnej odolnosti, rovnako ako pri klasických produktoch.