? Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- V gréckej jaskyni našli lebku starú približne 300-tisíc rokov.
- Nejde o Homo sapiens ani o Neandertálca, ale o primitívnejší druh.
- Lebka má podobnosti s nálezom z africkej Zambie.
- Vedci ju považujú za kľúč k pochopeniu evolúcie v Európe.
Príbeh sa začal v roku 1960, keď miestny obyvateľ Christos Sariannidis objavil v gréckej Petralonskej jaskyni lebku prirastenú k stene. Vyrastala z nej dokonca stalagmitová formácia, ako keby mala „roh jednorožca“. Vedci zistili, že lebku k stene prichytila vrstva kalcitu, minerálu bežne sa vyskytujúceho v jaskyniach, píše portál LadBible.
Nález sa rýchlo dostal do Archeologického múzea v Solúne, kde začali testy na zistenie veku. Výsledky ukázali, že lebka má minimálne 277-tisíc rokov, no môže byť stará až 295-tisíc rokov. To ju zaraďuje do obdobia stredného pleistocénu, kedy sa v Európe formovali nové druhy hominidov.
Na evolučnej scéne nie sme jediní hráči
„Priradiť vek tejto takmer kompletnej lebke z Petralonskej jaskyne má zásadný význam,“ uviedol tím vedcov. „Tento fosílny nález má kľúčové postavenie v európskej ľudskej evolúcii.“
Geochronológ Christophe Falguères z francúzskeho Inštitútu ľudskej paleontológie vysvetlil, že lebka patrí „primitívnejšej skupine ako Homo sapiens či Neandertálci“ a že vek nálezu potvrdzuje ich súčasné spolužitie v Európe.
Homo heidelbergensis alebo niečo iné?
Väčšina vedcov sa zhoduje, že lebka pravdepodobne patrila druhu Homo heidelbergensis, prastarým obyvateľom Afriky a Európy, ktorí žili pred 300 až 600-tisíc rokmi. Zaujímavé je, že lebka má veľa spoločného s iným nálezom z Kabwe v Zambii, ktorý sa datuje na podobné obdobie.
„Naše výsledky naznačujú, že lebka z Petralony môže byť rovnako stará ako lebka z Kabwe, približne 300-tisíc rokov,“ uvádza sa v štúdii. Ak je to tak, Homo heidelbergensis mohol žiť v Európe bok po boku s Neandertálcami.
Kto bol tajomný obyvateľ Petralony?
Podľa analýzy chrupu išlo o mladého muža, zuby mal len mierne opotrebované. „Ale presne určiť druh a časové zaradenie je veľmi náročné,“ upozornil profesor Chris Stringer z londýnskeho Prírodovedného múzea pre Live Science. A dodal, že debata o náleze trvá už viac ako šesť desaťročí.
Petralonská lebka tak ostáva akýmsi evolučným dielikom hádanky, s potenciálom prepísať naše predstavy o tom, kto všetko kráčal po Zemi dávno pred nami.