? Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Oxfordskí vedci vyvíjajú prášok v hodnote 140 miliónov dolárov za gram.
- Volá sa Nitrogen Atom-Based Endohedral Fullerenes, a áno, je to jazykolam.
- Môže zmenšiť atómové hodiny tak, že sa zmestia do iPhonu.
- Presnejšie GPS a bezpečnejšie autonómne autá by boli len začiatok.
Predstav si, že tvoj iPhone sa stane tak presný, že by vedel určiť tvoju polohu na milimeter presne, pokojne aj v tuneli. Znie to ako sci-fi, no vedci z University of Oxford tvrdia, že to vôbec nie je nereálne. Pracujú na látke s názvom Nitrogen Atom-Based Endohedral Fullerenes, ktorá by mohla spraviť GPS omnoho presnejším, píše portál Unilad.
Cena? Neuveriteľných 140 miliónov dolárov za gram. Napriek tomu by sa táto látka, v podobe drobného prášku, mohla stať súčasťou každodenných zariadení, ako sú smartfóny.
Ako to funguje
Fullereny, ako sa látka familiárne nazýva, sú drobné „klietky“ z uhlíkových atómov, vo vnútri ktorých je uzavretý atóm dusíka. Práve tento dizajn umožňuje vytvoriť miniatúrne atómové hodiny - zariadenia, ktoré merajú čas pomocou vibrácií atómov.
Atómové hodiny sú pritom kľúčové pre fungovanie GPS. Dnes sú však obrovské, často veľké ako miestnosť. Oxfordskí vedci veria, že ich technológia ich dokáže zmenšiť natoľko, že sa zmestia do mobilu.
Prečo by to zaujímalo Apple či Teslu
Podľa tímu z Designer Carbon Materials by miniaturizované atómové hodiny mohli zlepšiť navigáciu autonómnych áut. Takéto zariadenia by dokázali presne sledovať polohu vozidla aj v miestach, kde je GPS signál slabý, napríklad v tuneloch.
To by podľa výskumníkov znamenalo nielen bezpečnejšie autonómne vozidlá, ale aj plynulejšie trasy a presnejšie mapy. „Najlogickejšie využitie tejto technológie je pri riadení autonómnych vozidiel,“ povedal Lucius Cary, riaditeľ Oxford Technology SEIS fondu, pre The Telegraph.
„Ak sa dve autá blížia k sebe po úzkej ceste, vedieť, kde presne sú s presnosťou na dva metre, nestačí. Ale ak ich vieme lokalizovať s presnosťou na jeden milimeter, to už stačí,“ dodal.
Cesta do budúcnosti
Na technológii sa pracuje už od roku 2001. Podľa doktora Kyriakosa Porfyrakisa, ktorý je s projektom spojený od začiatku, to ešte chvíľu potrvá: „Dokončenie výskumu zaberie ešte pár rokov. Ak vznikne finálny produkt, bude dostatočne malý na to, aby sa zmestil do prenosných zariadení,“ povedal.
Takže áno, najdrahší prášok na svete možno raz nebude len v laboratóriách, ale aj vo vreckách miliónov ľudí. Otázne však zostáva, ako veľmi sa to premietne do ceny samotných zariadení.