💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Psychopati majú menšie objemy mozgových oblastí súvisiacich s emóciami, motiváciou a impulzmi.
- Najvýraznejšie rozdiely sa týkajú takzvaného „faktora 2“, teda impulzívneho a antisociálneho správania.
- Ich mozgy sú v priemere o 1,45 percenta menšie než u bežnej populácie.
- Štúdia môže pomôcť odhaliť neurologické korene násilia a sociálnej nebezpečnosti.
Myslíš si, že psychopat je len výraz pre niekoho toxického, kto ti zničil nervy? Vedci teraz prinášajú presvedčivé dôkazy, že psychopatia má svoj podpis priamo v štruktúre mozgu – a to konkrétne v oblastiach, ktoré ovplyvňujú emócie, impulzívnosť či rozhodovanie. Neurologická mapa zla sa tak možno práve začína črtať, píše portál ScienceAlert.
Významné rozdiely
Výskumníci z Research Center Jülich a RWTH Aachen University si zobrali pod lupu 39 mužov diagnostikovaných ako psychopati a porovnali ich mozgové snímky s kontrolnou skupinou. Hodnotenie prebiehalo pomocou známej škály PCL-R (Psychopathy Check-List – Revised), ktorá skúma dve základné dimenzie:
- Faktor 1: manipulatívnosť, povrchný šarm, absencia empatie.
- Faktor 2: impulzívnosť, antisociálne správanie, porušovanie pravidiel.
Zatiaľ čo pri faktore 1 boli len mierne odchýlky, faktor 2 odhalil konkrétne a štatisticky významné zmeny – menší objem štruktúr ako pons, talamus, bazálne gangliá či insula.
Tieto časti mozgu rozhodujú o tom, ako reagujeme na podnety, vnímame emócie, ovládame impulzy a motivujeme sa k činom. Ak sú menšie alebo narušené, výsledkom môže byť správanie bez výčitiek, empatie či zdržanlivosti. Zaujímavé je aj to, že mozgy psychopatov boli v priemere o 1,45 percenta menšie, čo môže poukazovať na vývinové problémy.
Menší mozog, viac problémov
Vedci zatiaľ nehovoria, že psychopatia je osudom napísaným v neurónoch – no naznačujú, že neurologické zmeny môžu byť podkladom antisociálneho správania. Otvára sa tak priestor na ďalší výskum - ako do toho vstupuje trauma, drogy alebo prostredie?
A hoci psychopatia sa stále považuje za „extrém osobnosti“, vedie často k násiliu a rizikovému správaniu. Práve preto môže byť poznanie mozgových rozdielov kľúčom k prevencii aj liečbe.
„Naše výsledky naznačujú, že impulzívne a antisociálne správanie úzko súvisí s menším objemom oblastí mozgu, ktoré sa podieľajú na kontrole správania,“ uviedli autori v štúdii publikovanej v magazíne European Archives of Psychiatry and Clinical Neuroscience.
Či už hovoríme o sériových vrahoch alebo o bežných ľuďoch s toxickými črtami, veda postupne odhaľuje, že niektoré temné črty osobnosti možno majú svoj základ v biológii. Samozrejme, neospravedlňuje to činy, ale pomáha to lepšie pochopiť, ako a prečo vznikajú.