💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Vedci objavili 99 miliónov rokov starý jantár s muchou infikovanou „zombie hubou“.
- Tento druh parazitickej huby ovláda telá hmyzu, rovnako ako vo svete The Last of Us.
- Ide o vôbec najstaršie nájdené dôkazy takéhoto parazitizmu.
- Výskum ukazuje, že „zombifikácia“ hmyzu existovala už počas éry dinosaurov.
V jantári z Mjanmarska vedci objavili muchu, ktorej z hlavy vyrastá huba. A nie hocijaká. Ide o parazita z rodu Ophiocordyceps, známeho ako „zombie huba“. Presne ten, ktorý inšpiroval The Last of Us, píše CNN.
Objav publikovaný v magazíne Proceedings of the Royal Society B: Biological Sciences opisuje dva jantárové úlomky – jeden obsahuje túto mŕtvu muchu, druhý infikovaného mladého mravca. V oboch prípadoch ide o extrémne zriedkavé nálezy. „Z desiatok tisíc kusov jantáru len máloktoré zachytávajú takýto symbiotický vzťah medzi hubami a hmyzom,“ uviedol paleontológ Yuhui Zhuang z Yunnanskej univerzity.
Pomocou 3D mikroskenovania výskumníci identifikovali dva nové druhy pradávnych húb – Paleoophiocordyceps gerontoformicae a Paleoophiocordyceps ironomyiae. Rovnako ako ich dnešní „príbuzní“, aj tieto huby pravdepodobne manipulovali telami svojich hostiteľov a ovládli ich správanie, kým ich úplne nezničili.
Zombie huby už v čase dinosaurov
Moderné Ophiocordyceps infikujú množstvo druhov – od pavúkov po chrobáky. V prípade mravcov sa spóry dostanú do tela, preniknú do mozgu a prevezmú kontrolu. Výsledok? Mravec zomrie na mieste, kde sa hube najviac hodí rozmnožiť. Vedci sa domnievajú, že tieto pradávne druhy fungovali rovnako.
Až donedávna sa predpokladalo, že len niektoré druhy mravcov boli cieľom tohto typu „zombifikácie“. Ale nález muchy mení hru, pretože dnešní vedci poznajú len pár prípadov, kde by tieto huby útočili aj na lietajúci hmyz.
Vedecký horor a stratená biodiverzita
„Je fascinujúce vidieť, že aj tie najčudnejšie veci v prírode, ktoré poznáme dnes, sa vyskytovali už počas éry dinosaurov,“ povedal Edmund Jarzembowski z londýnskeho Prírodovedného múzea.
Výskum ukazuje, že ekosystémy v období kriedy boli omnoho komplexnejšie, než sme si mysleli. A aj keď sa nám do rúk dostávajú len útržky, ako je táto instantná smrť v jantári, naznačujú existenciu celých ekosystémov plných skrytých parazitov, húb a baktérií.
Temná stránka lesku
Napriek vedeckej hodnote však jantár z Mjanmarska prináša aj etické otázky. Región, z ktorého pochádza, čelí vojnovému konfliktu a mnohé vzorky môžu byť späté s násilím. Autori tvrdia, že tieto konkrétne kusy boli získané pred rokom 2017 a nie sú viazané na ozbrojený konflikt – no otázky o pôvode jantáru zostávajú otvorené.
A čo sa vlastne vtedy v minulosti stalo? Telo muchy zhltla huba, stromové živice ho zakonzervovali a tak sa po 99 miliónoch rokov objavil dôkaz, že príroda bola zombíkom dávno predtým, než sa dostali do popkultúry.