💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Delfíny majú vlastné „jazyky“, vrany si vyrábajú nástroje, medvede riešia logické úlohy.
- Mnohé zvieratá majú pamäť na úrovni ľudí a spoznajú sa v zrkadle.
- Sebauvedomenie, učenie sa a plánovanie nie sú výsadou nášho druhu.
- Aj keď nemajú 86 miliárd neurónov ako ľudia, používajú svoj mozog efektívne a cielene.
Vedci dlho verili, že na to, aby bol niekto inteligentný, musí mať obrovský mozog s miliardami neurónov. A teda čím viac, tým lepšie. Pre porovnanie – človek ich má asi 86 miliárd, pes alebo mačka menej než miliardu, píše portál The Conversation.
Ale čím viac výskumníci skúmajú emócie a kogníciu zvierat, teda schopnosť učiť sa z vlastných skúseností a premýšľať, tým viac zisťujú, že ľudia vlastne vôbec nie sú takí výnimoční, ako si myslíme.
Pamäť ako dôkaz inteligencie
Pamäť je jedným z najdôležitejších ukazovateľov inteligencie. Kým človek má tú najsofistikovanejšiu, slony si pamätajú až 30 členov stáda a dokážu si vybaviť, ktoré oblasti sú náchylné na suchá, a preto ich včas opustiť. Ide o takzvanú epizodickú pamäť, schopnosť zapamätať si konkrétnu udalosť aj s miestom a časom. Vedci si kedysi mysleli, že ju majú len ľudia. Mýlili sa.
Dnes vieme, že ju majú aj vtáky, mačky, potkany, opice a delfíny. Pamätajú si, kde si schovali jedlo alebo že sa v určitom mieste vyskytuje predátor.
Náradie? Bez problémov
Používanie nástrojov? Ľudská výsada? Nie celkom. Šimpanzy chytajú termity pomocou paličiek a rozbíjajú orechy kameňmi. Vrany si dokonca vyrábajú nástroje – ohýbajú drôt, aby si vytvorili háčik a dostali sa k jedlu.
Hnedé medvede pri pokuse dostali tri objekty – poleno, krabicu a guľatinu. Šesť z ôsmich ich dokázalo správne posunúť tak, aby sa dostali k potrave. Fungovali ako skutoční „inžinieri lesa“.
Jazykoví géniovia
Ľudia majú nepochybne najsofistikovanejší jazyk. Ale delfíny komunikujú zložitými sériami škriekania, pískania a cvakania, ktoré odborníci prirovnávajú k dialektom alebo jazykom.
Šimpanzy a gorily zase dokázali komunikovať pomocou posunkovej reči, vyjadrovať emócie a žiadať ľudí o konkrétne veci. Ak sa ti zdá, že tvoje domáce zviera ti rozumie, možno sa nemýliš až tak veľmi.
Spoznáš sa v zrkadle? Si inteligentný rovnako ako slon
Sebauvedomenie, teda vedomie vlastnej existencie, je ďalší míľnik inteligencie. Malé deti sa spoznajú v zrkadle až okolo 18 mesiaca života. Dovtedy si myslia, že ten odraz je iné dieťa.
Ale delfíny, krkavce, slony a šimpanzy test zrkadla zvládli. Vedci im počas anestézie dali na telo červenú značku. Po prebudení sa nehrali so zrkadlom, ale dotýkali sa značky na svojom tele – vedeli, že to „ja“ v zrkadle sú oni.
Zvieratá nie sú horšie, len iné
To, že zvieratá nerobia to, čo my, neznamená, že sú „hlúpe“. My tiež nevieme lietať ako vtáky alebo ňuchať ako psy. A úprimne, asi by sme to ani nechceli. Predstav si, že by si vnímal stovky pachov z okolia naraz. Kvetiny, parfémy, odpadky, smog, ...
Každý druh je evolučne prispôsobený svojmu prostrediu a má na to vybavený mozog. Niekedy možno menší, ale rozhodne nie menej výkonný.
Zvieratá si pamätajú, plánujú, vyrábajú nástroje, komunikujú, učia sa a poznajú samy seba. Nie je to náhoda, je to inteligencia, len trochu inak. Možno teda nie je otázka „sú zvieratá inteligentné?“, ale skôr „kedy si to konečne priznáme?“