Skorší model vývoja šťastia, keď ľudia zažívali relatívne bezstarostnú mladosť, stresový stredný vek a potom návrat k šťastnejšiemu pokojnému veku, prestáva v týchto štátoch platiť. OSN teraz pripravuje podľa serveru The Guardian ďalšiu štúdiu, ktorá bude skúmať, či možno tento trend pozorovať aj v ďalších krajinách.
Viac ako polstoročie bola jedným zo základných rysov západnej spoločnosti kríza stredného veku. To už ale dnes pre narastajúce psychické problémy u mladých neplatí, cituje server The Guardian štúdiu dvoch akademikov Jean Twengeovej a Davida Blanchflowera, ktorá vznikla na žiadosť OSN.
Jedna celá stratená generácia
Analýza údajov z Austrálie, Británie, Írska, Kanady, Nového Zélandu a Spojených štátov ukázala, že za posledných desať rokov sa u mladých ľudí znížil pocit životnej spokojnosti, najmä u mladých žien. Môže za to podľa štúdie pravdepodobne vzostup internetu a s ním súvisiace používanie smartfónov a sociálnych sietí.
„Môže to vyústiť do jednej celej stratenej generácie," povedal Blanchflower serveru The Guardian. Prepad duševnej pohody je podľa neho znateľný najmä v Spojených štátoch a Británii.
„Mladí sú izolovaní. Nie je to ani o tom, že sú na mobiloch, ako skôr o tom, čo nerobia. Nechodia veľmi často von, netrávia čas s priateľmi, nesocializujú sa s ostatnými a nemajú veľa sexu... Nepochybujem o tom, že ide o globálnu krízu. Mladí ľudia zažívajú nepohodu a ťažkosti. Otázka je, čo s tým urobíme. A to my nevieme,” povedal Blanchflower.
Kyberšikana aj body shaming
Poukázal tiež na to, že so sociálnymi sieťami sa často spájajú také fenomény, ako sú kyberšikana alebo body shaming (forma šikany namierená na vzhľad jedinca). Duševné problémy u mladých sa začali zhoršovať už okolo roku 2013, teda ešte pred pandémiou covidu-19, ktorá ale tieto trendy len posilnila, uviedol tiež Blanchflower.
Súčasný duševný stav mladých môže podľa neho mať spoločenské a ekonomické dopady. Deti totiž kvôli tomu môžu mať horší výkon v škole alebo dokonca školu opustiť, čo sa potom prejaví aj na ich uplatnení na pracovnom trhu.
„Vždy sme si mysleli, že ako sa život stáva realistickejší, šťastia ubúda a potom ku koncu si človek uvedomí, že život nie je zase taký zlý. Musíme ale celú túto myšlienku prehodnotiť,” dodal Blanchflower.