Nie je kam utiecť? Prichádza zamrznutie
Termín fight or flight sa často používa v liečbe traumy, ale aj v populárnej vede. Prekladá sa ako „útok alebo útek“ alebo tiež „poplachová reakcia“. Popisuje akútnu fyziologickú reakciu, ktorú náš organizmus reaguje na pocit ohrozenia alebo nebezpečenstva, píše Mája Barvínková z portálu iDnes.
Obvykle k nemu dochádza vo veľmi traumatických situáciách, ale podľa odborníkov sa tiež môže stať súčasťou každodenného života a spôsobom, akým reagujeme na zvýšený stres.
To isté platí aj pre freeze mode – moment „zamrznutia“. V súvislosti s traumou o ňom hovorí napríklad známy lekár a psychoterapeut Gábor Maté: „Čo keď sa nedokážete brániť? A čo keď nemáte kam utiecť? Potom vaše telo zamrzne, otupí vás, a tým vás vlastne chráni. Nie pred danou situáciou, ale pred bolesťou, ktorú by vám spôsobila.“
Môže nás táto reakcia sprevádzať, aj keď práve nie sme v ohrození života? Mnoho odborníkov tvrdí, že áno. Napríklad americká traumaterapeutka Sarah Siebertová uvádza, že môže ísť o prejav chronického stresu, dlhodobého preťaženia alebo neliečených úzkostí. Na svojom blogu zdieľala desať signálov naznačujúcich, že sa to možno deje práve tebe.
1. Prokrastinuješ a si úzkostný
„Keď ste zamrznutí, môže byť ťažké sa pustiť do nejakej činnosti, aj keď by ste chceli – alebo cítite, že by ste mali – niečo robiť,“ opisuje terapeutka. Potom prichádza prokrastinácia, najmä čo sa týka dôležitých alebo urgentných úloh.
Typicky človek nevie, kde začať, a tak radšej nerobí nič. Čo zase posilňuje úzkosti a vzniká tak začarovaný kruh, navyše doplnený o pocity vlastnej nedostatočnosti alebo prehnanú sebakritiku.
2. Zabúdaš sa o seba starať
Vo „freeze mode“ môžeš zanedbávať svoje telesné aj emocionálne potreby. Napríklad si nedopraješ pravidelné alebo vyvážené jedlo, vynechávaš cvičenie alebo nedostatočne spíš. To podľa Siebertovej vedie k permanentne zvýšenej únave a nedostatku energie pre bežné činnosti.
3. Vyhýbaš sa ľuďom
Samozrejme nie je nič alarmujúce na tom, že rád tráviš čas doma alebo si po práci chceš v pokoji oddýchnuť. Ale ak si sa zrazu začal vyhýbať spoločenským situáciám, ktoré ťa predtým tešili, alebo si prestal odpovedať na správy od priateľov, môže to podľa terapeutky signalizovať hlbší problém.
4. Snažíš sa o únik z reality
Neustále hľadáš spôsoby, ako sa vyhnúť svojim povinnostiam. Ponáraš sa do sveta videohier, televíznych seriálov alebo scrollovania na mobile – už nejde len o zábavu alebo chvíľku odpočinku, ale o dlhodobý únik od reality, ktorý ti na oplátku spôsobuje pocity viny.
5. Trpíš nechuťou k pohybu a aktivite
„Máte sťažené telo a končatiny. Je pre vás ťažké sami seba presvedčiť, aby ste sa zobrali a šli niečo robiť. Radšej by ste len ležali v posteli, sedeli na gauči, alebo dokonca len nehybne stáli,“ opisuje Sarah Siebertová.
6. Máš problémy s vyjadrovaním
„Možno máte v hlave myšlienky, ktoré by ste radi vyjadrili nahlas alebo zdieľali s ostatnými, ale nedarí sa vám to. Ako keby aj váš vlastný hlas zamrzol,“ vysvetľuje.
7. Vyhýbaš sa očnému kontaktu
Táto vyhýbavosť je podľa terapeutky súčasťou sebaobrany pred domnelým nebezpečenstvom. Tým sa pre zamrznutého človeka môžu stať aj bežné medziľudské interakcie.
8. Si stále napätý a ostražitý
Ostražitosť, ktorá je prirodzenou „freezovou“ reakciou, sa môže prejaviť ako nervózne utekanie očami a skúmanie najrôznejších vecí v okolí. Miestnosti, v ktorej sa nachádzate, ostatných ľudí, ich výrazov v tvári. Máš sklon v nich hľadať nebezpečenstvo alebo ďalšie dôvody na úzkosť.
9. Trápi ťa veľká únava a vyčerpanie
„Freeze mode môže byť veľmi ochromujúci,“ opisuje Siebertová, „a môže vám sťažovať fungovanie v každodennom živote. Typickými znakmi sú dlhodobá únava a nadbytok spánku.“
10. Spomaľuje sa ti tep a dych
Keď sa cítime ohrození, naše telo má podľa terapeutky tendenciu šetriť energiou. Zámerne spomaľuje a čaká na to, až sa uvoľní nejaká cesta k úteku alebo sa naskytne možnosť obrany. To sa môže prejaviť aj fyziologicky, napríklad v podobe pomalšieho dychu.
Čo sa dá robiť?
Pokiaľ si sa v zozname našiel, je samozrejme najvhodnejšie tieto signály konzultovať s psychiatrom alebo terapeutom. Môže ísť o prejavy hlbšie zakorenených problémov a nie je žiadna hanba zveriť sa s nimi do odborných rúk.
Ako doplnkové techniky „na doma“ odporúča Sarah Siebertová napríklad dychové cvičenia, fyzický kontakt s blízkym človekom alebo domácim miláčikom, dlhú sprchu alebo ďalšie „uzemňujúce“ aktivity, pri ktorých sa sústredíš na prebiehajúci okamih. Pomáha podľa nej tiež rozdeliť si povinnosti na menšie úlohy a oceňovať sa za každý drobný posun vpred.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.