Je veľmi pravdepodobné, že existuje psychologický dôvod, prečo sa niektorí ľudia bijú do pŕs za svoju pravdu - aj keď sa s istotou mýlia, píše NBC News. Podľa štúdie zverejnenej v stredu v magazíne Plos One ide o to, že veríš, že máš všetky informácie, ktoré potrebuješ na vytvorenie názoru, aj keď ich nemáš.
„Naše mozgy sú príliš presvedčené, že môžu dospieť k rozumnému záveru s veľmi malým množstvom informácií,” povedal Angus Fletcher, profesor angličtiny na Ohio State University, ktorý je spoluautorom štúdie.
Fletcher sa spolu s dvoma výskumníkmi v oblasti psychológie rozhodli zmerať, ako ľudia robia úsudky o situáciách alebo ľuďoch na základe ich dôvery v informácie, ktoré majú. „Ľudia veľmi rýchlo preskočia na súdy,” povedal.
Fiktívny príbeh
Výskumníci prijali takmer 1 300 ľudí s priemerným vekom okolo 40 rokov. Každý si prečítal fiktívny príbeh o škole, ktorej dochádzala voda, pretože jej miestna vodonosná vrstva vysychala. Asi 500 ľudí si prečítalo verziu príbehu, ktorá bola v prospech zlúčenia školy s inou školou, pričom uviedla tri argumenty podporujúce tento krok a jeden neutrálny bod.
Ďalších 500 ľudí čítalo príbeh s tromi argumentmi v prospech toho, aby zostali oddelení, plus rovnaký neutrálny bod. Posledných 300 ľudí, kontrolná skupina, si prečítalo vyvážený príbeh, ktorý obsahoval všetkých sedem argumentov – tri za zlúčenie, tri za zachovanie samostatnosti a jeden neutrálny.
Po prečítaní sa výskumníci opýtali účastníkov na ich názory, čo by škola mala robiť a nakoľko sú si istí, že majú všetky informácie, ktoré potrebujú na to, aby urobili takýto úsudok. Prieskumy odhalili, že väčšina ľudí s väčšou pravdepodobnosťou súhlasila s argumentom – či už v prospech zlúčenia alebo zotrvania –, ktorý si prečítali, a že si boli často istí, že majú dostatok informácií na to, aby mali tento názor.
Ľudia v skupinách, ktorí čítali iba jeden uhol pohľadu, tiež s väčšou pravdepodobnosťou povedali, že sú si istejší vo svojom názore ako tí v kontrolnej skupine, ktorí si prečítali oba argumenty. Polovica účastníkov v každej skupine bola potom požiadaná, aby si prečítali informácie opozičnej strany, ktoré boli v rozpore s článkom, ktorý už čítali.
Neviditeľná gorila
Hoci si ľudia boli istí svojimi názormi, keď si prečítali argumenty v prospech jedného riešenia, po predložení všetkých faktov boli často ochotní zmeniť názor. Uviedli tiež, že potom si boli menej istí svojou schopnosťou vytvoriť si názor na danú tému.
„Mysleli sme si, že ľudia sa budú skutočne držať svojich pôvodných úsudkov, aj keď dostanú informácie, ktoré sú v rozpore s týmito úsudkami, ale ukázalo sa, že ak sa dozvedeli niečo, čo sa im zdalo pravdepodobné, boli ochotní úplne zmeniť svoj názor,” povedal Fletcher a dodal, že výskum zdôrazňuje myšlienku, že ľudia nedokážu uvažovať o tom, či majú všetky informácie o situácii.
Výskumníci však poznamenali, že zistenia sa nemusia vzťahovať na situácie, v ktorých majú ľudia vopred vytvorené predstavy o situácii, ako je to často v prípade politiky. „Ľudia sú otvorenejší a ochotnejší zmeniť svoje názory, ako predpokladáme,“ povedal Fletcher. Avšak „tá istá flexibilita neplatí pre dlhotrvajúce rozdiely, ako napríklad politické presvedčenie.“
Todd Rogers, behaviorálny vedec na Harvard Kennedy School of Government, prirovnal tieto zistenia k štúdii „neviditeľnej gorily“, ktorá ilustrovala psychologický fenomén „nepozornej slepoty“, keď si človek neuvedomuje niečo zrejmé, pretože sa na niečo zameriava inak.
„Táto štúdia to zachytáva informáciami,“ povedal Rogers. „Zdá sa, že existuje kognitívna tendencia neuvedomovať si, že informácie, ktoré máme, sú nedostatočné.“
Vysvetli to
Štúdia tiež porovnáva psychologický fenomén nazývaný „ilúzia hĺbky vysvetlenia“, v ktorom ľudia podceňujú to, čo vedia o určitej téme, povedal Barry Schwartz, psychológ a emeritný profesor sociálnej teórie a sociálnej činnosti na Swarthmore College v Pensylvánii.
Myšlienka je taká, že ak sa spýtaš priemerného človeka, či vie, ako funguje toaleta, pravdepodobne odpovie, že áno. Ale keď boli požiadaní, aby vysvetlili, ako toaleta funguje, rýchlo si uvedomia, že nevedia, ako toaleta funguje, len ako ju uviesť do činnosti stlačením páky.
Skutočnosť, že ľudia v štúdii, ktorým boli neskôr predložené nové informácie, boli ochotní zmeniť svoj názor, pokiaľ sa nové informácie zdali hodnoverné, bolo povzbudzujúce a prekvapujúce, zhodli sa výskumníci a Schwartz. „Toto je dôvod na trochu optimizmu, že aj keď si ľudia myslia, že niečo vedia, stále sú otvorení tomu, aby sa ich názor zmenil na základe nových dôkazov,“ povedal Schwartz.
