Pomocou informácií z vnútra hornín na zemskom povrchu sa vedcom podarilo zrekonštruovať doskovú tektoniku planéty za posledných 1,8 miliardy rokov. Ako píše portál The Conversation, je to vôbec prvýkrát, čo bol takto použitý geologický záznam Zeme, keď sa pozrieme tak ďaleko v čase.
„To nám umožnilo pokúsiť sa zmapovať planétu za posledných 40 percent jej histórie, čo môžete vidieť v animácii nižšie,” hovorí profesor geológie Alan Collins z University of Adelaide. Práca, ktorú vedie Xianzhi Cao z Ocean University v Číne, je teraz publikovaná v magazíne Geoscience Frontiers s otvoreným prístupom.
Krásny tanec
Mapovanie našej planéty cez jej dlhú históriu vytvára nádherný kontinentálny tanec – očarujúci sám osebe čoby dielo prírodného umenia. Začína mapou sveta, ktorá je známa každému z nás (aj keď ide o plochú mapu, je dôležité zdôrazniť, že Zem je guľatá).
Potom sa India rýchlo pohybuje na juh, po ktorej nasledujú časti juhovýchodnej Ázie, keď sa na južnej pologuli formuje minulý kontinent Gondwana. Približne pred 200 miliónmi rokov, keď dinosaury kráčali po Zemi, sa Gondwana spojila so Severnou Amerikou, Európou a severnou Áziou a vytvorila veľký superkontinent nazývaný Pangea.
Potom rekonštrukcia pokračuje v čase. Pangea a Gondwana sa vytvorili zo starších zrážok dosiek. Ako sa čas vracia späť, objavuje sa starší superkontinent s názvom Rodinia. Tu to nekončí. Rodinia zasa vzniká rozpadom ešte staršieho superkontinentu s názvom Nuna asi pred 1,35 miliardami rokov.
Prečo mapovať minulosť Zeme?
„Spomedzi planét slnečnej sústavy je Zem jedinečná tým, že má doskovú tektoniku. Jeho skalnatý povrch je rozdelený na úlomky (platne), ktoré sa navzájom brúsia a vytvárajú hory, alebo sa oddeľujú a vytvárajú priepasti, ktoré sú potom vyplnené oceánmi,” vysvetľuje geológ.
Okrem toho, že dosková tektonika spôsobuje zemetrasenia a sopky, vytláča aj horniny z hlbokej zeme do výšok pohorí. Týmto spôsobom môžu prvky, ktoré boli hlboko pod zemou, erodovať z hornín a skončiť splavením do riek a oceánov. Odtiaľ môže všetko živé tieto prvky využívať.
Medzi tieto základné prvky patrí fosfor, ktorý tvorí kostru molekúl DNA, a molybdén, ktorý organizmy používajú na odstránenie dusíka z atmosféry a na tvorbu bielkovín a aminokyselín – stavebných kameňov života.
„Dosková tektonika odhaľuje aj horniny, ktoré reagujú s oxidom uhličitým v atmosfére. Horniny, ktoré zadržiavajú oxid uhličitý, sú hlavnou kontrolou zemskej klímy v dlhodobom horizonte – oveľa, oveľa dlhšie ako búrlivá zmena klímy, za ktorú sme dnes zodpovední.”
Takýto model nám podľa geológa umožní testovať hypotézy o minulosti Zeme. Napríklad, prečo klíma Zeme prešla extrémnymi výkyvmi alebo prečo sa v atmosfére hromadil kyslík. „V skutočnosti nám to umožní oveľa lepšie pochopiť spätnú väzbu medzi hlbokou planétou a povrchovými systémami Zeme, ktoré podporujú život, ako ho poznáme.”
