O pohlaví ľudí a mláďat iných cicavcov rozhoduje gén na chromozóme Y, ktorý určuje, či sa vyvinie muž, respektíve samec. Ako však informuje portál The Conversation, ľudský chromozóm Y degeneruje a o niekoľko miliónov rokov môže definitívne zmiznúť, čo povedie k nášmu vyhynutiu - pokiaľ nevyvinieme nový pohlavný gén.
Profesorka genetiky z La Trobe University Jenny Graves ale hovorí, že máme aj dobrú správu. Dve vetvy hlodavcov už totiž stratili chromozóm Y a dokázali sa prispôsobiť tak, aby nevyhynuli. Článok z roku 2022 v Proceedings of the National Academy of Science ukazuje, ako si ostnatý potkan vyvinul nový gén určujúci samca.
Jedného dňa bude preč
U ľudí, podobne ako u iných cicavcov, majú samice dva chromozómy X a samci jeden X a malý malý chromozóm nazývaný Y. Názvy však nemajú nič spoločné s ich tvarom - X znamenalo neznámy.
„X obsahuje asi 900 génov, ktoré vykonávajú najrôznejšie úlohy nesúvisiace s pohlavím. Ale Y obsahuje málo génov (asi 55) a veľa nekódujúcej DNA – jednoduchej opakujúcej sa DNA, ktorá akoby nič nerobila. Chromozóm Y je však úderný, pretože obsahuje veľmi dôležitý gén, ktorý naštartuje mužský vývoj v embryu,” vysvetľuje genetička.
Asi 12 týždňov po počatí tento hlavný gén zapne ďalšie, ktoré regulujú vývoj semenníkov. Embryonálne semenníky tvoria mužské hormóny (testosterón a jeho deriváty), čo zaisťuje vývoj dieťaťa ako chlapca. Výsledky výskumov však naznačujú, že jedného dňa chromozóm Y zmizne - niektorí hovoria o tisíckach rokov, iní o miliónoch.
Niektorým druhom sa to už stalo
Isté je však to, že sa to raz stane (otázkou je, či sa toho ľudstvo ako také vôbec dožije). Dobrou správou ale je, že vieme o dvoch líniách hlodavcov, ktoré už stratili chromozóm Y – a stále prežívajú. Hraboše z východnej Európy a ostnaté potkany z Japonska sa môžu pochváliť niektorými druhmi, v ktorých chromozóm Y úplne zmizol.
Chromozóm X zostáva v jednej alebo dvojitej dávke u oboch pohlaví. Aj keď ešte nie je jasné, ako hraboše krtovité určujú pohlavie, tím vedený biológom z univerzity Hokkaido Asato Kuroiwa mal viac šťastia s ostnatým potkanom – skupinou troch druhov na rôznych japonských ostrovoch, ktoré sú všetky ohrozené.
Kuroiwov tím zistil, že väčšina génov na Y ostnatých potkanov bola premiestnená do iných chromozómov. V roku 2022 zverejnili úspešnú identifikáciu. Tím našiel sekvencie, ktoré boli v genómoch samcov, ale nie samíc, potom ich spresnil a testoval sekvenciu na každom jednotlivom potkanovi.
Malý, no zásadný rozdiel
To, čo objavili, bol malý rozdiel v blízkosti kľúčového pohlavného génu. Malá duplikácia (iba 17 000 párov báz z viac ako 3 miliárd) bola prítomná u všetkých samcov a žiadnej ženy. Bezprostredné – evolučne povedané – zmiznutie ľudského chromozómu Y však vyvolalo špekulácie o našej budúcnosti.
Niektoré jašterice a hady sú druhy len pre samice a môžu vytvárať vajíčka zo svojich vlastných génov prostredníctvom toho, čo je známe ako partenogenéza. Ale to sa nemôže stať u ľudí alebo iných cicavcov, pretože máme najmenej 30 kľúčových „vtlačených“ génov, ktoré fungujú iba vtedy, ak pochádzajú od otca prostredníctvom spermií.
„Na rozmnožovanie potrebujeme spermie a potrebujeme mužov, čo znamená, že koniec chromozómu Y by mohol byť predzvesťou vyhynutia ľudskej rasy. Nové zistenie podporuje alternatívnu možnosť - že ľudia si môžu vyvinúť nový gén určujúci pohlavie,” hovorí genetička.
Vojna génov
Vývoj nového génu určujúci pohlavie však prináša riziká. Čo ak sa v rôznych častiach sveta vyvinie viac ako jeden nový systém? „Vojna” pohlavných génov by mohla viesť k oddeleniu nových druhov, čo je presne to, čo sa stalo s hrabošmi a ostnatými potkanmi.
„Ak by teda niekto navštívil Zem za 11 miliónov rokov, možno by nenašiel žiadnych ľudí – alebo niekoľko rôznych ľudských druhov, oddelených rôznymi systémami určovania pohlavia,” uzatvára odborníčka.
