Lámeš si hlavu nad skloňovaním niektorých slov alebo nad tým, kedy sa píše v slove mäkké i a kedy zasa ypsilon? Hoci ti pravidlá slovenčiny môžu dať zabrať, ani zďaleka nejde o najťažší jazyk sveta, tvrdia vedci z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV.
Ak si sa stretol s opačným tvrdením, ide o hoax. Na internete sa totiž v minulosti šíril list s názvom 10 najťažších jazykov na svete, ktorý má dokazovať, že ten najťažší je náš materinský jazyk. Pre mnohých vyzeral dôveryhodne, pretože jeho tvorca uviedol, že je odborníkom práve zo Slovenskej akadémie vied.
Jazykovedci však upozornili, že už v samotnom liste sa nachádza množstvo pravopisných chýb a popreli, že by s tým mali niečo spoločné. No keďže ich ľudia zahrnuli otázkami, ako to so slovenčinou je, pozreli sa celej veci na kĺb.
Opak je pravdou
„Pravda je taká, že slovenčina patrí skôr medzi najľahšie slovanské jazyky. V lingvistickej typológii sa hodnotí ako pomerne jednoduchý a pravidelný jazyk,“ uvádza Jazykovedný ústav.
Slovenčina podľa ich slov nemá také množstvo nepravidelných slovies ako napríklad románske, či germánske jazyky. „Slovenčina ich má len poskromne (napr. typ jesť, jedia),“ píšu v reakcii. „Nemá ani také množstvo časov ako napr. južnoslovanské jazyky, gréčtina či klasická latinčina,“ dodávajú. Napríklad oproti češtine má náš jazyk aj menej skloňovacích vzorov.
Odborníci upozornili, že existuje viacero jazykov, ktoré svojou náročnosťou schovajú slovenčinu do vrecka. Spomínajú napríklad baskičtinu - „jazyk, ktorý sa nevedel naučiť ani jeden z najväčších polyglotov všetkých čias Wilhelm von Humboldt,“ tvrdia. Ako ďalšie jazyky s vyššou náročnosťou označili írčinu, gruzínčinu alebo eskimácke jazyky. No dopĺňajú, že sú zložité len z nášho pohľadu. „Je známe, že deti sa naučia všetky jazyky sveta za približne rovnaký čas, čiže všetky sú rovnako ťažké či ľahké,“ tvrdia.
Slovenčina ako najstarší jazyk
Hovorí sa, že slovenčina je najstarším slovanským jazykom, no jazykovedci nad týmto tvrdením len neveriacky krútia hlavou. „Slovenčina sa vydelila z praslovančiny v 10. – 12. storočí spolu s ostatnými slovanskými jazykmi,“ informuje Jazykovedný ústav.
Ide teda o jeden z mýtov, ktorý nie je pravdivý a je postavený na nacionalistickom cítení. Jazykovedci však pripomínajú, že hoci slovenčina nie je najstarším slovanským jazykom, stále si zachováva mnoho pôvodných praslovanských prvkov.
Ypsilon že zaviedol Štúr v roku 1843? Ani omylom
Jazykovedci si posvietili aj na ďalší hoax, ktorý tvrdí, že ypsilon do slovenčiny zaviedol Ľudovít Štúr v roku 1843. Hoci je pravdou, že sa zaslúžil o zavedenie spisovnej slovenčiny v danom roku, ypsilon má na svedomí niekto iný. Dokazujú to aj archívne výtlačky jeho dvojtýždenníka, ktorý vychádzal pod názvom Slovenskje národňje novini.
Kto má teda na svedomí pravidlo, ktoré nejednému Slovákovi motá hlavu? SAV uvádza, že návrh na zavedenie ypsilonu do pravopisnej sústavy podal Martin Hattala v roku 1852. Urobil tak v Krátkej mluvnici slovenskej. Tento krok zohral dôležitú úlohu vo vymedzení slovenského národa prostredníctvom vlastného jazyka.
No netreba celú vinu pripisovať jemu. Hattala dostal poverenie, aby spísal prvú príručku spisovnej slovenčiny od siedmich kodifikátorov, vrátane Štúra. Nenapísal si do nej však to, čo chcel, ale to, na čom sa súbor kodifikátorov dohodol.
Úvahy o zrušení používania ypsilonu v slovenčine nie sú ničím novým. Dokonca aj niektorí jazykovedci ho považujú za zbytočnú komplikáciu. Aj keď sa môže zdať, že za zrušenie by bola aj väčšina Slovákov, opak je pravdou. Ako uvádza jazykovedný ústav, pri poslednom zisťovaní sa ukázalo, že Slováci sa ypsilonu nechcú vzdať.
