Druhá časť Duny zobrala kiná útokom. Poháňaná nadšenými recenziami od kritikov aj samotných divákov dokázala hneď v prvých dňoch zarobiť v kinách vyše 182 miliónov dolárov (168 miliónov eur). To je dobrá správa, ktorá naznačuje, že snímka by sa bez problémov mohla v priebehu najbližších týždňov dostať do zelených čísiel.
Mnohí sa preto, aj vzhľadom na samotné finále filmu, pýtajú, či sa dočkáme aj tretej časti, ktorá by mala adaptovať knihu Spasiteľ Duny (Duna: Messiah). A máme pre teba dobré správy!
Trojka bude
V rozhovore pre CNBC Josh Grode, generálny riaditeľ štúdia Legendary Entertainment, ktoré produkovalo oba filmy, prehovoril o klebetách o treťom filme. „Musíme mať zosúladené všetky kreatívne zainteresované strany a podporovať víziu,“ povedal.
„Myslím si, že všetci sú veľmi nadšení a naozaj si užívajú tento moment a ak Denis [Villeneuve, režisér] spraví scenár a bude mať pocit, že môže poskytnúť ďalšiu skúsenosť porovnateľnú s tým, čo sme práve dokončili, potom nevidím dôvod, prečo nie.“
Samotný Villeneuve už tiež naznačil svoje nádeje na natočenie tretieho filmu podľa knižnej série Franka Herberta, pričom poznamenal, že práca na scenári už prebieha, ale pred návratom do sveta Duny má na práci ďalšie projekty. Na ďalšie pokračovanie si tak budeme musieť počkať.
Vedci poriadne prekvapili
Aby toho všetkého nebolo málo, skupina vedcov sa pozrela, či by bol možný život na planéte Arrakis, kde sa dej knihy/filmu odohráva. „Chceli sme vedieť, či sa fyzika a prostredie takéhoto sveta vyrovná skutočnému klimatickému modelu, hovoria na úvod.”
Začali s klimatickým modelom, ktorý sa bežne používa na predpovedanie počasia a klímy na Zemi. „Ak chcete použiť tento druh modelov, musíte sa rozhodnúť pre fyzikálne zákony a potom zadať údaje o všetkom od tvaru hôr až po silu slnka či zloženie atmosféry. Model potom môže simulovať klímu a povedať vám, aké by mohlo byť počasie.”
Rozhodli sa zachovať rovnaké základné fyzikálne zákony, ktoré riadia počasie a klímu tu na Zemi. Klimatický model doplnili na základe podrobných informácií nájdených v hlavných románoch a sprievodnej encyklopédii Duny. Zahŕňali topografiu planéty a jej obežnú dráhu, ktorá bola v podstate kruhová, podobná dnešnej Zemi.
K tomu všetkému ešte zapracovali informácie o atmosfére. Z väčšej časti je dosť podobná tej, ktorú má dnes Zem, aj keď s menším množstvom oxidu uhličitého. Najväčší rozdiel je v koncentrácii ozónu. Na Zemi je ho v spodnej atmosfére veľmi málo, len okolo 0,000001 percenta. Na Arrakise je to 0,5 percenta. Ozón je dôležitý, pretože je v priebehu 20-ročného cyklu približne 65-krát účinnejší pri otepľovaní atmosféry ako CO₂.
Na výsledky čakali celé týždne
Po zadaní všetkých týchto informácií do superpočítača vedcov čakalo pomerne dlhé čakanie. Aj napriek výkonu, ktorý mali, trvalo viac ako tri týždne, než sa všetko spracovalo a ukázalo relevantné výsledky. Rozhodne to však stálo za to.
„V našom modeli Arrakisu sa najteplejšie mesiace v trópoch pohybujú okolo 45 °C, pričom v najchladnejších mesiacoch neklesnú pod 15 °C, podobne ako na Zemi. Najextrémnejšie teploty by sa vyskytli v stredných zemepisných šírkach a polárnych oblastiach. Leto tu môže byť na piesku horúce až do 70 °C, zimy sú rovnako extrémne a prinášajú teploty od -40 °C v stredných zemepisných šírkach až do -75 °C na póloch.”
Na rozdiel od kníh, ich model predpovedá, že na planéte by sa v obmedzenom množstve mohli vyskytovať aj zrážky. „V knihe sa tiež spomína, že polárne ľadovce existujú, aspoň na severnej pologuli. Ale práve tu sa knihy možno najviac líšia od nášho modelu, ktorý naznačuje, že letné teploty by roztopili akýkoľvek polárny ľad a v zime by takmer nesnežilo, takže by sa nemal ako obnovovať.”
Možné, no ani zďaleka príjemné
Dokázali by teda ľudia na planéte prežiť? „Po prvé, musíme predpokladať, že ľudia podobní ľuďom v knihe a filme zdieľajú podobnú tepelnú toleranciu ako dnešní ľudia. Ak je to tak, na rozdiel od knihy a filmu sa zdá, že trópy by boli najviac obývateľnou oblasťou.”
Stredné zemepisné šírky, kde žije väčšina ľudí na Arrakise, sú z hľadiska tepla skutočne najnebezpečnejšie. V nížinách sú mesačné priemerné teploty často nad 50-60 °C, maximálne denné teploty dokonca vyššie. Takéto teploty sú ale pre človeka smrteľné.
Na záver vedci poukazujú na to, že Herbert napísal prvý román o Dune už v roku 1965. Bolo to dva roky predtým, ako čerstvý nositeľ Nobelovej ceny Syukuro Manabe zverejnil svoj prvý klimatický model. „Herbert nemal výhodu moderných superpočítačov. Vzhľadom na to vyzerá svet, ktorý vytvoril, pozoruhodne konzistentne aj o šesť desaťročí neskôr.”
