V budúcnosti bude ľudstvo čeliť mnohým problémom, s ktorými bude mimoriadne ťažké vysporiadať sa. Ako uvádza portál The Washington Post, okrem následkov klimatických zmien bude do roku 2050 až 1,3 miliardy ľudí čeliť cukrovke.
To by bol viac ako dvojnásobok súčasného počtu. Išlo by o hroziacu epidémiu ktorá by znamenala zvýšené spoločenské a zdravotné náklady, keďže chronický stav vedie k problémom so srdcom, zlyhaniu obličiek a celému radu ďalších problémov.
Pochmúrna irónia
Tento zvyšujúci sa výskyt cukrovky 2. typu možno väčšinou pripísať nárastu obezity, uviedli vedci v štúdii publikovanej v magazíne The Lancet. Odhadujú, že v súčasnosti je približne 529 miliónov ľudí s diabetom 1. aj 2. typu, čo predstavuje približne 6,1 percenta svetovej populácie.
Keď toto číslo narastie, zvýrazní to pochmúrnu iróniu: aj keď medicína napreduje a svetové ekonomiky rastú, naše skutočné zdravie a priemerná dĺžka života trpia – často v dôsledku podmienok spojených s naším vlastným relatívnym blahobytom, čo vytvára zvláštne a zložité nové výzvy pre verejné zdravie.
Tento predpokladaný globálny nárast miery cukrovky bude konkrétne znamenať obrovskú novú záťaž pre mnohé systémy zdravotnej starostlivosti. V inej štúdii publikovanej v časopise Diabetes Care sa v roku 2015 odhadovali ekonomické náklady na diabetes na celom svete na 1,3 bilióna dolárov a v najhoršom prípade by sa do roku 2030 mohli zvýšiť až na 2,5 bilióna dolárov.
Obličky, srdce aj nervy
Cukrovka, ku ktorej dochádza, keď telo nedokáže vyrobiť dostatok inzulínu alebo ho nedokáže efektívne využiť na reguláciu glukózy v krvi, môže spôsobiť kaskádu problémov, ktoré môžu poškodiť hlavné telesné systémy, ako sú obličky, srdce a nervy.
V roku 2021 WHO odštartovala niekoľko nových iniciatív na prevenciu cukrovky spolu s „liečebnými cieľmi“, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030, ale ešte sa uvidí, či to bude mať nejaký vplyv, keďže cukrovka sa s najväčšou pravdepodobnosťou preženie celosvetovou populáciou.