V minulosti hračky neprechádzali ani zďaleka takou veľkou kontrolou, ako je tomu dnes. A jeden človek to v podstate využil na maximum. V 50-tych rokoch, v ére snov o raketových lodiach, vesmíre a atómovej energie, sa objavil odvážny výtvor, ktorý uchvátil srdcia a mysle detí prísľubom vedeckých zázrakov.
Ako informuje portál Rare Historical Photos, na trhu sa objavil Gilbert U-238 Atomic Energy Lab Kit, vzdelávacia hračka, ktorá si dávala za cieľ priniesť zázraky jadrovej vedy priamo do rúk neohrozených mladých prieskumníkov v ich detských izbách.
Urán za „pajdu”
Navrhol ju Alfred Carlton Gilbert, vizionársky vynálezca hračiek a neúnavný obhajca vedeckého vzdelávania. Za 49,50 dolára si do ruky dostal skutočnú rádioaktívnu hračku, ktorá sa dodávala so štyrmi vzorkami rúd obsahujúcich urán (autunit, torbernit, uraninit a karnotit), ako aj s Geiger-Muellerovým počítadlom žiarenia a rôznymi ďalšími nástrojmi.
Sada bola dodávaná s komiksom, ktorý bol nazvaný „Naučte sa, ako Dagwood rozdeľuje atóm“ a bola napísaná v spolupráci s generálom Leslie Grovesom, riaditeľom projektu Manhattan, ktorý vyvíjal atómovú bombu.
Gilbert veril, že hračky sú základom pri budovaní „pevného amerického charakteru“. A aby sme boli presní, laboratórium pre atómovú energiu bolo len jednou z tucta laboratórnych súprav chemických reakcií na trhu v tom čase. Gilbertove hračky často obsahovali návod, ako môže dieťa použiť súpravu na predvedenie vlastnej „kúzelnej šou“.
Hra na schovávačku s rádioaktívnou vzorkou
Rodičom presadil myšlienku, že použitie chemických reakcií v súboroch nasmerovalo ich deti k potenciálnej kariére vo vede a technike. To všetko dávalo zmysel, ale potrebovali deti skutočne vo svojich izbách sledovať rádioaktívne častice rýchlosťou 19 000 000 m/s, spinthariskop ukazujúci výsledky rádioaktívneho rozpadu na fluorescenčnej obrazovke a elektroskop merajúci rádioaktivitu rôznych látok?
Pôvodne dokonca výrobca tvrdil, že žiadny z materiálov sa nemôže ukázať ako nebezpečný. Zároveň však varoval užívateľov, aby neporušili pečate na troch nádobách na vzorky rudy. Pretože „majú tendenciu sa odlupovať a drobiť a riskovali by ste, že sa vo vašom laboratóriu rozloží rádioaktívna ruda,“ čím sa zhoršia výsledky experimentov skreslením výkonu Geigerovho počítača. Áno, to by bol zrejme ten najväčší problém.
Okrem iných aktivít súprava navrhovala „hrať sa na schovávačku so zdrojom gama žiarenia“, čím vyzývala deti, aby použili Geigerov počítač na nájdenie rádioaktívnej vzorky ukrytej v miestnosti.
Chvála aj kritika
Po svojom vydaní si Gilbert U-238 Atomic Energy Lab Kit získal značnú pozornosť a chválu. Bol totiž vnímaný ako revolučný nástroj pre vedecké vzdelávanie, ktorý povzbudzuje deti, aby skúmali sféry atómovej energie a podporoval zmysel pre vedecké bádanie.
Súprava dokonca získala podporu od prestížnych vedeckých organizácií, ako je Americký inštitút fyziky a Chicago Museum of Science and Industry. Nezaobišla sa však bez kontroverzií. S rastúcim povedomím o potenciálnych rizikách spojených s rádioaktivitou sa objavili obavy o bezpečnosť vystavenia detí rádioaktívnym materiálom, bez ohľadu na ich minimálnu úroveň.
Kritici tvrdili, že súprava propagovala potenciálne nebezpečné aktivity a vyvolávala pochybnosti o vhodnosti takejto hračky pre mladých ľudí. V reakcii na tieto obavy Gilbert prijal opatrenia na riešenie bezpečnostných problémov.
Pridané upozornenia
Návod na použitie zdôraznil dôležitosť zodpovedného zaobchádzania s materiálmi, vyhýbania sa dlhodobej expozícii a udržiavania bezpečnej vzdialenosti od rádioaktívnych zdrojov. Gilbert tiež využil odborné znalosti vedcov a pedagógov, aby zabezpečil, že súprava poskytuje rovnováhu medzi vedeckým vzdelávaním a bezpečnostnými opatreniami.
Odborný časopis IEEE Spectrum publikoval v roku 2020 podrobnejší prehľad, v ktorom sa o súprave diskutuje v kontexte histórie súprav pre vedecké vzdelávanie a bezpečnostných problémov.
Pravdepodobnú radiačnú expozíciu opísal ako „minimálnu, približne ekvivalentnú dennej expozícii UV žiareniu zo slnka“, za predpokladu, že rádioaktívne vzorky neboli vybraté zo svojich nádob v súlade s upozorneniami v pokynoch súpravy. Otázkou však zostáva, čo by sa dialo, keby deti látky z nádob vyberú.
