To, čo sa deje v našej hlave, môže výrazne ovplyvniť bežné funkcie nášho tela. Tento názor v priebehu posledných rokov nabral na intenzite a je podporený napríklad aj desaťročiami výskumov, že zdravie čriev ovplyvňuje náladu a dokonca aj neurologické ochorenia.
Ako teraz informuje portál ScienceAlert na základe štúdie publikovanej v magazíne JAMA Psychiatry, tímu austrálskych vedcov sa podarilo zistiť, že duševné choroby sa v tele môžu prejaviť ešte zreteľnejšie ako v mozgu.
Analýza viac ako 175-tisíc jedincov naznačuje, že zlé skóre fyzického zdravia by mohlo byť lepším indikátorom duševnej choroby, a to dokonca viac, ako zmeny zistené pri skenovaní mozgu.
Horšie psychické zdravie = horšie fyzické zdravie
Vedúca autorka, psychiatrička a neurovedkyňa Ye Ella Tian na Twitteri vysvetlila, že ľudia s diagnostikovanou duševnou chorobou vykazovali jemné zmeny v mozgu, ako by si mohol očakávať, ale mali tiež „výrazne horšie fyzické zdravie naprieč viacerými telesnými systémami v porovnaní so zdravými rovesníkmi“.
Výskum ukazuje, že duševné choroby sú spojené so zlým fyzickým zdravím a chronickými chorobami, ako je obezita a cukrovka. Tie môžu súvisieť s vedľajšími účinkami liekov alebo rozdielmi v prístupe k zdravotnej starostlivosti.
Napríklad ľudia so schizofréniou majú približne trikrát vyššiu pravdepodobnosť vzniku cukrovky ako bežná populácia, a majú tiež dvojnásobne zvýšené riziko koronárnej choroby srdca, vysvetľuje Tian.
Vplyv ťažkých stavov duševného zdravia na iné aspekty fyzického zdravia, ako je zdravie pľúc, dysfunkcia pečene a strata kostnej hmoty, je však stále preskúmaný málo. K tomu všetkému treba dodať, že fyzické zdravie bolo vo všeobecnosti celé desaťročia „podceňované, nedostatočne liečené a často prehliadané,“ píšu vedci z University of Melbourne.
Nový pohľad na skóre telesného zdravia
Zostavením súboru meraní zo skenov mozgu pomocou magnetickej rezonancie a zdravotných hodnotení od množstva rôznych študijných kolektívov tím vytvoril skóre zdravia mozgu a funkcie siedmich telesných systémov vrátane imunitného systému, funkcie pečene, srdca, pľúc a zdravia obličiek.
To im umožnilo porovnať zdravotné skóre medzi ľuďmi s diagnostikovanou duševnou chorobou s populáciou ľudí rovnakého veku. Rozdiely vo výsledkoch zobrazovania mozgu by mohli presne odlíšiť štyri študované stavy duševného zdravia: schizofréniu, bipolárnu poruchu, depresiu a generalizovanú úzkostnú poruchu.
Napriek nervovému základu duševných chorôb štúdia zistila, že jedincov s jednou alebo viacerými z týchto porúch možno „s miernou presnosťou“ odlíšiť od zdravých kontrolných ľudí v podobnom veku len na základe telesného zdravia.
Prekvapení neurológovia
Skóre telesného zdravia pre funkciu pečene a obličiek, imunitný systém a metabolizmus boli v porovnaní s ostatnými v trvalo zlom stave. Zároveň sa ukázalo, že sú lepšími prediktormi diagnózy duševného zdravia ako skeny mozgu.
Tieto zistenia prekvapili aj neurológa Andrewa Zaleskyho z University of Melbourne, keďže doteraz sa všeobecne predpokladali, že duševné ochorenia súvisia výlučne s poruchami mozgu.
Treba však dodať, že existuje veľa možných dôvodov, ktoré vysvetľujú, prečo zlé fyzické zdravie ide ruka v ruke so závažným duševným ochorením - od vedľajších účinkov antipsychotík a liekov na stabilizáciu nálady až po chronický stres, zvýšený výskyt infekcií a imunitných reakcií.
Treba liečiť telo aj myseľ
Výskum napríklad ukazuje, že u ľudí so schizofréniou bolo riziko úmrtia na COVID-19 takmer trikrát vyššie ako u ľudí bez tejto poruchy. Výskumníci poznamenávajú, že ich zistenia nie sú určené na použitie ako diagnostický nástroj.
„Tu by sme mali poznamenať, že ide o jedincov so stanovenou diagnózou,“ dodal Zalesky. „Nevieme, či tieto tvrdenia platili aj pred vypuknutím poruchy.“
Namiesto toho by zistenia mali pomôcť psychiatrom pochopiť, ako sú rôzne aspekty fyzického zdravia ovplyvnené duševnými chorobami, a povzbudiť ich, aby pri liečbe ľudí s duševnými poruchami liečili telo aj myseľ.