Skoro milión Čechov konzumuje alkohol tak, že to poškodzuje ich zdravie. Vyplýva to zo Súhrnnej správy o závislostiach v Česku. V spotrebe alkoholu na počet obyvateľov Česko prebehla len Litva, v pití piva je prvé dlhodobo. „Štatistiky sú šialené už roky, ale nikto to bohužiaľ nerieši. S pivom sa dokonca tak trochu chválime – pozrite, aká sme pivárska veľmoc,“ hovorí psychiater a terapeut Jakub Tkáč, ktorý v ordinácii v Jihlavě lieči závislých klientov a alkohol jednoznačne vedie, píše sa na portáli iDnes.
Alkohol je spoločensky tolerovaná droga. Bolo to tak vždy?
Sprevádza ľudstvo odjakživa, už v staroveku sa alkohol vyrábal a konzumoval.
A boli na ňom už vtedy ľudia závislí?
Oni to tak nenazývali, ale pijanstvo bolo považované za neprijateľné správanie a pijani boli vyháňaní z komunity, žili na okraji spoločnosti. Je paradox, že alkohol tolerovaný bol a je, ale opitý človek väčšinou vyvoláva nevôľu, čo je dané tým, že značná časť trestných činov je páchaná pod vplyvom alkoholu.
Vy alkohol považujete za tvrdú drogu? Ja si pod pojmom tvrdá droga predstavím heroín alebo pervitín.
Medzi tvrdé drogy okrem alkoholu patrí aj tabak, lieky a opiáty. Tvrdosť alebo mäkkosť drogy je daná tým, či návyková látka vyvoláva telesný stav odvykania v situácii, keď k droge zrazu nemáme prístup.
Hovoríme o abstinenčných príznakoch? Človeku je zle, trasie sa.
Áno. Tvrdá droga má vždy dopad na zdravie. Alkohol toto spĺňa, pre náš organizmus je preukázateľne škodlivý. A rýchlosť, s akou vzniká závislosť, je až nečakaná. Mal som v ordinácii 40-ročnú pani, donedávna totálnu abstinentku, k alkoholu mala obrovský odpor, pretože vyrastala s otcom alkoholikom, ktorý ju opitý fyzicky napádal. Lenže sa zranila pri autonehode, mala veľké, neutíchajúce bolesti, skúsila alkohol a bohužiaľ zistila, že pitie má veľmi uľavujúci efekt. Do troch mesiacov bola na litre vodky denne.
Je pravda, že väčšina ľudí sa so závislosťou na alkohole vysporiada sama?
Ľudí, ktorí problémovo pijú, je u nás veľmi moc, odhad je asi 1 700 000 osôb. Všetci sa s tým nedokážu vyrovnať sami. Hranica, kedy pitie zvládajú a kedy už nie, je hrozne neostrá. K odborníkovi sa dostane zlomok ľudí, koľkokrát len z donútenia, keď už majú nôž na krku. Prídu a povedia: chcem to obmedziť, chcem piť len trochu, stiahnuť to z desiatich pív napríklad na tri.
Čo im na to poviete?
Že im nemôžem pomôcť. Nestačí povedať „nechcem piť“, ale „chcem abstinovať“. Keď niekto povie, že nechce piť, znamená to: chcem piť tak trochu, aby to nevadilo. Lenže kľúčová je veta: chcem abstinovať. Len pár klientov sa v abstinovaní cíti komfortne, zvládnu to bez ťažkostí. Pre tých, ktorí sa v tom komfortne necítia, som tu ja, s tým som im schopný pomôcť. Pitím často niečo prebíjame – bolesti, úzkosti, depresie, rôzne emočné stavy. A s tým sa dá väčšinou pracovať.
Ako poznám, že som závislá?
Závislý človek, ktorý za posledný rok po dobu minimálne jedného mesiaca splní minimálne tri zo šiestich nasledujúcich kritérií: má nutkavú, neodolateľnú túžbu po alkohole, stratí kontrolu a sebaovládanie, zažije telesný stav odvykania, musí zvyšovať dávky pre docielenie efektu, redukuje bežné záujmy, hľadá dôvody, prečo sa napiť, pokračuje v pití aj napriek jasných dôkazov o škodlivosti, alebo má napríklad veľmi zlé výsledky pečeňových testov, psychické problémy.
Škála vašich pacientov je široká – od bezdomovcov po úspešného manažéra. Majú aj napriek tomu niečo spoločné?
Mám za sebou 20 tisíc vyšetrení, takže viem, že čo človek, to originál, ale jednu vec majú spoločnú – nedostatočný pocit lásky, náklonnosti a docenenia.
Zo strany ich partnerov, rodiny?
To je rôzne. A ten nedostatok môže byť reálny, ale môže to byť tiež len ich pocit, ich rozpoloženie. Človek sa stáva na niekom alebo na niečom závislý, keď v živote necíti lásku a náklonnosť. Byť milovaný je základná ľudská potreba. Pokiaľ nie je naplnený, vedie to k rôznemu impulzívnemu správaniu. Nenaplnenie ľudí stále za niečím ženie.
To vyzerá, že stačí, aby sa závislý človek zamiloval, a je po probléme.
V mojej praxi pozorujem, že je to jedna z motivácií, prečo prestať piť. A tým ľuďom sa pomerne dobre darí zvládať abstinenciu.
Ale pokiaľ im láska chýba a prídu k vám do ordinácie, tak čo vy s nimi? V tabletkách im ju nedáte.
Také jednoduché to nie je, ale v rámci psychoterapie sa snažím človeka spoznať. Liečba je proces, snažím sa o zmenu životného štýlu, životnej filozofie, ukazujem mu smer, rozprávame sa. Pre niektorých klientov som prvý človek, ktorý sa o nich naozaj zaujíma, a rada z nich je potom závislá aj na mne. Pýtajú sa ma, či sa majú ženiť, vydávať, či sa majú rozísť, som ich otec, mama, učiteľ aj kňaz. Cítia sa u mňa bezpečne, začnú mi veriť a to je prvý krok k úspechu.
Vy vykonávate ambulantnú prax. V čom spočíva princíp ústavnej liečby odvykania, prečo zvyčajne trvá tri mesiace?
Tri mesiace je doba, kedy ľudský mozog nejakú zmenu príjme za svoju, považuje novú vec za prirodzenú.
Prenastaví sa.
Presne tak. Ústavná liečba má silu aj v tom, že počas nej dochádza k interakcii medzi jednotlivými pacientmi, spoznávajú príbehy iných a dostanú lepší náhľad na problematiku závislostí. To ja v ambulancii neponúknem.
Prečo je v liečebni každý deň nalinajkovaný skoro minútu po minúte? K čomu slúži prísny režim?
Aby sa človek mohol sústrediť na základné činnosti, aby si ich zafixoval, aby v programe nebol priestor, ktorý mu v predchádzajúcom živote vyplnil alkohol.
Je istejšie podstúpiť ústavnú liečbu než sa liečiť ambulantne?
Pokiaľ niekto pije denne, nedokáže sám prestať a stráca rodinné a pracovné väzby, je lepšia liečebňa, s takým človekom nič neurobím. Ambulantná starostlivosť je vhodná pre tých, čo pijú v epizódach, s niekoľko dennými prestávkami, ktoré sú dôkazom, že je ešte schopný prestať. Je tiež podstatné, či má ešte fungujúce rodinné zázemie.
Určite sa stáva, že najbližšia rodina na závislého tlačí, aby sa išiel liečiť.
Áno, rodina býva častý motív, prečo abstinovať. Ale mám aj pár opačných prípadov, kedy sa ku mne do ordinácie prišli príbuzní sťažovať, čo že som to s ich Jardou urobil, že sa správa inak.
Akože pre nich bolo výhodnejšie, keď bol Jarda závislý...
Aj to sa, bohužiaľ, stáva.
Je pravda, že ženy v závislosti na alkohole už dobehli mužov?
Keď som pred dvadsiatimi rokmi na oddelení závislostí začínal, bol pomer muži verzus ženy tri ku jednej a priemerný vek bol 50 rokov. Dnes je pomer jedna k jednej a priemerný vek 30 rokov.
Ako si to vysvetľujete?
Zo svojho pohľadu zdôrazňujem nefunkčnosť rodiny, narušenie emočných väzieb a z toho plynúci nedostatočný pocit lásky a náklonnosti.
O ktorej rodine teraz hovoríte? O tej pôvodnej – tej, kde on či ona bola dieťa, alebo rodine, v ktorých závislý už vystupuje dnes ako dospelý?
Z pohľadu závislého tá pôvodná rodina, kde on bol dieťa. Aj keď ku mne príde 60-ročný človek, vždy ma zaujíma jeho detstvo a vzťah s rodičmi.
Ale prečo sa čísla závislých tak zdvihli u žien?
Prečo sa niekto stane závislým a niekto nie, na to ešte veda nedokáže nájsť presnú odpoveď. Ale vo svojej praxi vidím, že ženy čím ďalej častejšie žijú v zlom vzťahu, sú frustrované. Frustrácia je stav, ktorý nemá riešenie, napríklad keď žijú v rodine, kde je na mne páchané domáce násilie. Mám voľbu, môžem odísť, ale až po dosiahnutí nejakého veku. Moja skúsenosť je, že takéto dievčatá a ženy rovnako ťahá k partnerom, s ktorými majú rovnaký vzťah, ako mali ich rodičia. Takže tragédia pokračuje.
Prečo sa o toľko znížil vek závislých na alkohole?
Čím skôr začnete piť, tým skôr sa môžete stať závislou. Alkohol kúpite všade, takže ho konzumujú už 11-ročné deti. Fľašu vezmú doma, pretože ich rodičia tiež pijú vo veľkom. Rada ľudí vníma pivo a víno ako neškodné nápoje. Alkohol je všadeprítomný, polovica každej druhej večierky je napchaná debnami s pivom, najdlhší regál je s vínom a tvrdým alkoholom. Je to kultúrna súčasť nášho života, nevnímame alkohol ako niečo zlé. Aká je podľa vás zdravá dávka alkoholu?
Pre mužov dajme tomu jedno pivo, pre ženu pohár vína.
Zle. Žiadne množstvo nie je zdravé. Jasné, naša pečeň sa s jedným pivom v pokoji vysporiada, ale nebude nadšená.
Ale niektorí kardiológovia tvrdia, že pohár červeného denne prospieva.
V červenom víne sú aj zdraviu prospešné látky, ale prevažujú tie, ktoré telu škodí. Naša spoločnosť následky pitia alkoholu stále neberie vážne. Videl som ekonomickú štúdiu, podľa ktorej na každú jednu korunu, ktorá ide do štátneho rozpočtu z daní z predaja alkoholu a tabakových výrobkov, vydáme z toho rozpočtu tri koruny na pokrytie a riešenie následkov spôsobených alkoholom.
Je to v zahraničí lepšie?
Keď som bol pred desiatimi rokmi v Británii a chcel som si kúpiť alkohol, musel som do špecializovaného obchodu.
Táto prekážka by zafungovala?
Moji pacienti, ktorí abstinujú, mi často opisujú, že keď si idú kúpiť rožteky na raňajky, tak než sa k nim dostanú, musia prejsť okolo regálu s alkoholom.
Čo s tým?
Regulácia predaja alkoholu, predaj len v špecializovaných predajniach. A viac cielenej preventívnej práce u sociálne slabých skupinách. Musíme ľudí naučiť vnímať, čo je zlé a čo dobré. Množstvo ľudí z vylúčených lokalít to nerozozná. Tam totiž rodina, ktorá má túto hranicu vymedziť, takmer stratila svoju funkciu.
Ľudia pochádzajúci zo zdravej, fungujúcej rodiny sú menej náchylní k závislostiam?
Jednoznačne. Svet je plný nástrah a ďaleko lepšie im odolá jedinec, ktorý pochádza z fungujúcej rodiny a má kvalitné, pevné vzťahy. Lenže usporiadaná rodina je dnes považovaná skoro až za zázrak. Viete, prečo ja môžem robiť túto prácu?
Pretože ste ukotvený a naplnený.
Presne tak. Už dávno viem, že my terapeuti nikdy nemôžeme pomôcť všetkým. Povedal by som, že frustrácia z toho, ako málo ľudí si nechá pomôcť, je dôvodom, prečo je nás tak málo. Ľahko vyhoríme.