Ubdieť sa na smrť
Zabiť sa spánkovou depriváciou sa zdá byť trefou do čierneho. Zdá sa totiž, že dlhodobé odopieranie si spánku je vražedné, aj keď autori knihy priznávajú, že dôvody nie sú úplne známe. Odkazujú však na pokus, brutálny, pri ktorom vedci s pomocou roztočeného kolesa pod nohami nenechali zaspať potkanov. Po štrnástich dňoch absencie spánku hlodavce zomreli. Ako protilátka nepomohlo nič, ani antibiotiká, ani viac jedla. Iba spánok.
Vysvetlenie významu spánku sa podľa knihy rysuje. Pri bdení mozog produkuje jedovaté odpadové bielkoviny, pri spánku sa ich zbavuje. Preto je spánok pre naše telo takým silným imperatívom.
To však robí zo spánkovej deprivácie veľmi nepraktickú cestu k samovražde. „Spánok asi bude jedinou ľudskou potrebou, ktorá je taká silná, že vlastnou vôľou na jej nedostatok nikdy nezomriete,“ konštatuje kniha. Dodáva: „Mraky ľudí už zomreli tým, že odmietli vodu, teplo alebo jedlo, ale nikto nikdy v dejinách lekárstva nebol schopný odmietať spánok až na smrť.“
