Opičie kiahne dostali svoj názov preto, lebo vírus bol pôvodne identifikovaný u opíc chovaných na výskum v Dánsku v roku 1958, ale choroba sa vyskytuje aj u iných zvierat a najčastejšie u hlodavcov.
„Po sérii konzultácií so svetovými odborníkmi začne WHO používať nový preferovaný termín ‘mpox‘ ako synonymum pre opičie kiahne. Oba názvy sa budú používať súčasne počas jedného roka, kým sa postupne ukončí používanie názvu ‘monkeypox‘ (teda ‘opičie kiahne‘),” uvádza vo svojom vyhlásení WHO.
Z Afriky do celého sveta
Predmetné ochorenie bolo u ľudí prvýkrát objavené v roku 1970 v Konžskej demokratickej republike a odvtedy sa medzi ľuďmi šíri najmä v niektorých krajinách západnej a strednej Afriky, kde je endemické.
V máji sa však táto infekčná vírusová choroba, ktorá spôsobuje horúčku, bolesti svalov a veľké kožné vredy, začala rýchlo šíriť po celom svete, najmä medzi homosexuálnymi mužmi. Zdravotnícke úrady v tomto roku zaznamenali vyše 81-tisíc prípadov a 55 súvisiacich úmrtí.
Prípady hlásilo 110 krajín. WHO následne 24. júla spustila najvyšší stupeň poplachu a šírenie choroby klasifikovala ako mimoriadnu situáciu v oblasti verejného zdravia medzinárodného významu spolu s pandémiou koronavírusu, informuje ScienceAlert.
Najviac postihnuté krajiny
Tam, kde bol súbor údajov známy, 97 percent tvorili muži s mediánom veku 34 rokov. 85 percent z nich sa identifikovaných ako muži, ktorí mali sex s mužmi.
Medzi desať najviac postihnutých krajín na svete patria Spojené štáty americké (29 001), Brazília (9 905), Španielsko (7 405), Francúzsko (4 107), Kolumbia (3 803), Británia (3 720), Nemecko (3 672), Peru (3 444), Mexiko (3 292) a Kanada (1 449). Spolu tvoria 86 percent celosvetového počtu prípadov.
Vďaka očkovaniu v bohatých štátoch a cieleným kontrolným zásahom sa však podarilo dostať toto ochorenie po jeho letnej kulminácii pod kontrolu. Minulý týždeň bolo hlásených celkovo 588 prípadov.
Za posledné štyri týždne bolo 92 percent prípadov hlásených z Ameriky a šesť percent z Európy. Sedemdesiatjeden krajín nehlásilo za posledných 21 dní žiadne nové prípady.
Ohľaduplný výber názvov
Mnohé iné choroby vrátane japonskej encefalitídy, nemeckých osýpok, marburského vírusu a blízkovýchodného respiračného syndrómu boli pomenované podľa geografických oblastí, čo by sa taktiež mohlo považovať za nevhodné. WHO však dosiaľ nenavrhla zmenu žiadneho z týchto názvov.
Podľa osvedčených postupov WHO pri pomenovávaní chorôb prijatých v roku 2015 by sa názvy mali snažiť minimalizovať zbytočný negatívny vplyv. Zohľadňuje sa vedecká vhodnosť, výslovnosť a použiteľnosť v rôznych jazykoch.
„WHO prevezme vo svojich komunikáciách termín mpox a povzbudí ostatných, aby sa riadili týmito odporúčaniami, aby sa minimalizoval akýkoľvek pretrvávajúci negatívny vplyv súčasného názvu,” uvádza sa v správe.
Jednoročný prechod má zabrániť zmätku spôsobeným zmenou názvu uprostred globálnej epidémie, dopĺňa server ScienceAlert.