Alzheimerova choroba je mimoriadne zákerná. Ide o najčastejšou formou demencie, ktorou len na Slovensku trpí 50 až 60-tisíc ľudí. O túto skupinu sa stará približne 100 - 150-tisíc rodinných príslušníkov a opatrovateľov. Podľa vyhlásenia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je Alzheimerova choroba jedným z desiatich hlavných smrteľných ochorení ľudstva.
V posledných rokoch sa preto o nej tisíce vedcov snažia odhaliť čo najviac. Najväčší rozruch ohľadne nej v poslednom čase spôsobil kontroverzný, no mimoriadne sľubný liek. Ako však teraz informuje portál ScienceAlert, môže tu byť ešte väčšia novinka - rastúci počet vedeckých štúdií totiž podporuje alarmujúcu hypotézu - Alzheimer nie je len choroba, ale infekcia.
Ochorenie ďasien
Zatiaľ čo presné mechanizmy tejto infekcie sa výskumníci stále snažia izolovať, početné štúdie naznačujú, že smrteľné šírenie Alzheimerovej choroby ide ďaleko za hranice toho, čo sme si mysleli. Jedna štúdia z roku 2019 naznačila, čo by mohlo byť doteraz jedným z najdefinitívnejších vodítok pre bakteriálneho vinníka choroby - ochorenie ďasien.
V práci vedenej vedúcim autorom Janom Potempom, mikrobiológom z University of Louisville, výskumníci informovali o objave Porphyromonas gingivalis – patogénu za chronickou parodontitídou (ochorenie ďasien) – v mozgoch zosnulých pacientov s Alzheimerovou chorobou.
Nebolo to prvýkrát, čo sa tieto dva faktory spojili, ale vedci zašli ešte ďalej. V samostatných experimentoch s myšami viedla orálna infekcia patogénom ku kolonizácii mozgu baktériami spolu so zvýšenou produkciou amyloidu beta (Ap), lepkavých proteínov bežne spájaných s Alzheimerovou chorobou.
Našli správny smer
Výskumný tím, koordinovaný farmaceutickým startupom Cortexyme, ktorý bol spoluzaložený prvým autorom štúdie Stephenom Dominym, netvrdil, že objavil definitívne dôkazy o príčinnej súvislosti s Alzheimerovou chorobou. Ale bolo jasné, že vedci si mysleli, že objavili silnú líniu vyšetrovania smerom k nájdeniu podstaty choroby.
„Infekčné látky sa podieľali na vývoji a progresii Alzheimerovej choroby už predtým, ale dôkazy o príčinnej súvislosti neboli presvedčivé,” povedal vtedy Dominy. „Teraz, po prvýkrát, máme solídne dôkazy spájajúce intracelulárny, gramnegatívny patogén, P. gingivalis a patogenézu Alzheimerovej choroby.”
Okrem toho tím identifikoval toxické enzýmy nazývané gingipaíny vylučované baktériami v mozgoch pacientov s Alzheimerovou chorobou, ktoré korelovali s dvoma samostatnými markermi ochorenia: proteínom tau a proteínovou značkou nazývanou ubikvitín.
Nie je to naopak
A čo je ešte presvedčivejšie, tím identifikoval toxické bolesti ďasien v mozgoch zosnulých ľudí, ktorým nikdy nebola diagnostikovaná Alzheimerova choroba. Hoci P. gingivalis a toto ochorenie boli spojené už predtým, nikdy sa nevedelo, či ochorenie ďasien spôsobuje Alzheimerovu chorobu, alebo či demencia vedie k zlej starostlivosti o ústnu dutinu.
„Naša identifikácia antigénov bolesti ďasien v mozgoch jedincov s Alzheimerom a tiež s patológiou Alzheimera, ale žiadna diagnóza demencie netvrdí, že infekcia mozgu P. gingivalis nie je výsledkom zlej starostlivosti o zuby po nástupe demencie alebo následkom neskorého štádia ochorenia, ale ide o skorú udalosť, ktorá môže vysvetliť patológiu zistenú u jedincov stredného veku pred kognitívnym poklesom,“ vysvetlili autori vo svojej práci.
Ďalej, zlúčenina formulovaná spoločnosťou s názvom COR388 ukázala v experimentoch s myšami, že by mohla znížiť bakteriálnu záťaž potvrdenej infekcie mozgu P. gingivalis a zároveň znížiť produkciu amyloidu-beta a neurozápalu. Budeme musieť počkať a uvidíme, čo budúci výskum odhalí, ale výskumná komunita je opatrne optimistická.
„Lieky zamerané na toxické proteíny baktérií sa zatiaľ ukázali ako prospešné iba u myší, no bez nových spôsobov liečby demencie za viac ako 15 rokov je dôležité, aby sme otestovali čo najviac prístupov na riešenie chorôb, ako je Alzheimerova choroba,“ komentoval vedúci vedecký pracovník David Reynolds.