Áno, na prvý pohľad to ide proti všetkému, čomu veríme. Ale stále väčšia urbanizácia a vyhľadávanie mestského života núti ľudí rozmýšľať aj nad podobnými pokusmi. Vedecká štúdia publikovaná v Earths Future dokazuje, že niektoré druhy zeleniny majú naozaj lepšie výnosy ako v konvenčných podmienkach.
Prostredníctvom analýzy 200 predchádzajúcich štúdií pokrývajúcich 53 rôznych krajín a viac ako 2-tisíc údajových bodov, sa tímu podarilo získať prekvapujúce výsledky. Analýza sa týkala umelých plôch ako strechy, fasády či cesty, tak aj zelených plôch, ako sú napríklad parky či záhrady. Zamerala sa aj na rozdiel medzi vonkajším a vnútorným pestovaním.
„Prekvapivo bolo len málo rozdielov medzi celkovými pestovateľskými výnosmi vo vnútorných priestoroch a vonkajších zelených priestoroch, ale boli jasné rozdiely vo vhodnosti druhov plodín na rôzne umelé plochy“ hovorí Florian Payen, autor vedeckej štúdie.
Niektoré plodiny, ako je šalát, kel a brokolica, sú prirodzene vhodnejšie na vertikálne pestovanie vo vnútorných priestoroch ako iné. Iné plodiny, ako paprika či paradajky, fungovali dobre v hydroponickom prostredí (pestovanie bez potreby pôdy).
V hydroponických kontrolovaných priestoroch sa môže úroda zbierať niekoľko krát za rok
Najprekvapivejším bola úrodnosť uhoriek v mestskom prostredí. Oproti konvenčnému poľnohospodárstvu boli výnosy v meste až štvornásobné. Niektoré mestské priestory a pestovateľské systémy mali tiež významný vplyv na špecifické výnosy plodín. Napríklad výnosy paradajok v hydroponických systémoch boli dvakrát vyššie ako výnosy paradajok v pôdnych systémoch.
Plodiny pestované v plne kontrolovanom prostredí možno pestovať počas celého roka, čo umožňuje zber úrody viackrát za rok, čo predstavuje zásadný rozdiel oproti prostrediu pod holým nebom.
15 až 20 percent všetkých potravín sa dnes vyrába v mestách
Táto analýza poskytuje spoľahlivejšiu, globálne relevantnú základňu dôkazov o produktivite mestského poľnohospodárstva, ktorú možno použiť v budúcom výskume a praxi súvisiacej s mestským poľnohospodárstvom. Podľa štúdie sa odhaduje, že päť až desať percent z celkovej produkcie zeleniny sa pestuje práve v mestách a až 15 až 20 percent celosvetových potravín sa vyrába v mestskom prostredí.
„Toto je prvý krok,“ hovorí Payen. Keď vedci získajú presné odhady výnosov mestských plodín, môžu zmapovať potenciálne oblasti pestovania v meste a vypočítať, koľko potravín by sa tam dalo vyprodukovať. „To je sila tohto súboru údajov, aby kompetentní mohli vidieť, či sa oplatí investovať napríklad do strešných záhrad alebo skleníkov, alebo či by boli lepšie hydroponické systémy.“
Zistenie, že mestské poľnohospodárstvo môže mať podobné alebo vyššie výnosy ako konvenčné poľnohospodárstvo „je presne to, na čo sme v komunite výskumu mestského poľnohospodárstva čakali,“ hovorí pre AGU news Erica Dorr, environmentálna vedkyňa z AgroParisTech.
