Výskum zahŕňal vyše 356-tisíc ľudí, s ktorými sa autori práce z Cambridgskej univerzity a Bar-Ilan University spojili cez internetový prieskum. Ten obsiahol šesť kontinentov a 53 krajín, píše portál iDNES.cz.
Hudobné žánre rozdelil na melodickú hudbu ako poprock alebo rhytm & blues, nenáročnú muziku, čo bolo napríklad country, sofistikovanú ako jazz alebo klasická hudba, avantgardná, intenzívna, ktorej zástupcom môže byť napríklad hard core, punk, metal, power pop, a súčasnú, teda europop a elektroniku. Osobnostné typy boli postavené na otvorenosti, svedomitosti, extroverzii, prívetivosti, neuroticizme.
Čo počúvame, naznačuje, akí sme
Linky, ktoré spájajú konkrétny druh muziky so špecifickým typom osobnosti, boli z výsledkov rozsiahleho výskumu, ktorý zverejnil časopis Journal of Personality and Social Psychology, zrejmé.
Extroverzia sa spájala so súčasnou muzikou, svedomitosť s nenáročnou, prívetivosť mala v páre nenáročnú aj melodickú hudbu, otvorenosť siahala po melodickej, súčasnej, ale aj sofistikovanej a intenzívnej hudbe.
Jasne sa narysoval aj zreteľne negatívny vzťah medzi svedomitosťou a intenzívnou muzikou, poznamenáva server Phys.org. A platilo to, bez väčších odchýlok, naprieč celou planétou.
Mnohé zistenia vedcov neprekvapili. Vlastne dokonca správne predpokladali, že extrovertné osobnosti, so záujmom o dobrodružstvo, družnosťou, pozitívnymi emóciami, budú vyhľadávať súčasnú hudbu, ktorá je spojená s tancom, so zábavou. A taktiež očakávali, že svedomitosť, ktorá so sebou nesie rešpekt k poriadku a poslušnosť, nebude mať blízko k agresivite a často „podvratným" textom štýlov, ako je punk, hard core, metal, rap.
Napriek tomu analýza v niektorých ohľadoch zaskočila. Vedci sa napríklad domnievali, že neuroticizmus sa vo svojich hudobných preferenciách rozdelí do dvoch ciest – jedna povedie k smutnej hudbe, ktorá bude sedieť k osamelosti, druhá k príjemnému hudobnému štýlu, čo bude výrazom snahy zlepšiť si náladu pozitívnou melódiou a textami. Lenže štatistika povedala niečo iné.
„V priemere preferovali neurotické osobnosti intenzívne hudobné štýly. Možno to reflektuje úzkosť a frustráciu," uvádza na serveri Cambridgskej univerzity vedúci štúdie David M. Greenberg. Melodickú hudbu všeobecne počúvali skôr ženy, a to platilo globálne. Intenzívnu hudbu potom vyhľadávali viac muži, avšak iba na západnej pologuli - na východnej ju, s výnimkou Austrálie, neznášali, píše server Big Think.
Intenzívna hudba sa netešila veľkému záujmu ani medzi staršími mužmi a ženami, ľudia vyššieho veku dávali všeobecne prednosť melodickej, nenáročnej alebo sofistikovanej hudbe – a v tom sa ich preferencie kryli s hudbou, ktorú vyhľadávali obyvatelia Ázie bez ohľadu na vek.
Akokoľvek sa spojenie medzi typom osobnosti a hudobným žánrom všeobecne zhodovalo naprieč svetom, najsilnejšie sa kryla medzi krajinami, ktoré spolu susedili. Podobne výrazné zhody však autori výskumu našli v skupine krajín zahŕňajúcich Brazíliu, Argentínu, Hongkong, Filipíny a Južnú Afriku. Prečo? Autorský tím ponúka hypotézu, že jednotiacim prvkom môže byť teplé podnebie.
A obdobne vysvetľuje, prečo je linka medzi extroverziou a súčasnou hudbou výrazne silná v krajinách okolo rovníka, predovšetkým v oblasti Strednej a Južnej Ameriky. Ľudia v podmienkach teplej klímy majú tendenciu mať osobnostné rysy, ktoré ich vedú k preferencii rytmickej, tanečnej hudby, usudzujú.
Hudba môže spájať
„Po tisíce rokov ľudia prenášali zvuky iným ľudským skupinám, aby zistili, či majú obdobné hodnoty, či môžu zdieľať zdroje alebo ak sa chystajú stretnúť. Dnes ľudia používajú hudbu ako spôsob, ako dať signál o svojej osobnosti. Existuje teda potenciál, aby sa s hudbou pracovalo na rozrušovaní spoločenských hraníc,“ píše Cambridgská univerzita. Hudba sa môže stať skutočným mostom medzi rôznymi kultúrami.
Napriek tomu sami autori aj komentátori poukazujú na limity štúdie. Aj keď napríklad výskumy zahŕňali chudobné krajiny, evidentne dosiahli najmä na bohatších obyvateľov. Už len preto, že sa prvý z dvoch výskumov odohral v rokoch 2003 až 2010, kedy nebol internet v chudobnejších krajinách rozšírený naprieč spoločnosťou, upozorňuje server Big Think.
Sám Greenberg zdôrazňuje, že ľudí nechce triediť do jednoduchých škatuliek. „Hudobné preferencie sa menia a vyvíjajú, nie sú vytesané do kameňa. A my netvrdíme, že niekto je iba otvorený alebo extrovertný,“ hovorí. „My všetci máme kombináciu osobnostných znakov a kombináciu hudobných preferencií s rôznou silou. Naši zistenia sú založené na priemere.Niekde sme museli začať, aby sme videli prepojenie a rozumeli im,“ dodáva.
V ďalšom skúmaní sa chce zamerať na subtílnejšie prvky a detaily. „Čo sa stane, keď si ľudia, ktorí majú vysoké skóre ohľadom neuroticizmu, pustia intenzívnejšiu hudbu, zatiaľ čo sa už sami o sebe cítia v strese a frustrovane? Pomôže im to od úzkosti, alebo ju len posilní, zachová? To sú otázky, na ktoré potrebujeme odpovede,“ usudzuje.
Portál iDnes.cz patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.
